22. februára 2013

3 skvostné outfity do práce, do mesta aj na rande

Tento výrok patrí Donaldovi Brooksovi, americkému módnemu návrhárovi, ktorý sa narodil v tridsiatych rokoch minulého storočia. Donald Brooks, vlastným menom Donald Marc Blumberg otvoril svoj prvý obchod v roku 1963. V tomto čase navrhol aj niekoľko kostýmov pre preslávené hry na Broadway a niekoľko filmov. Jeho práca bola ocenená tromi cenami Coty a nomináciou na cenu Oscar. Dosť bolo ale dejepisu, ideme sa venovať móde! Dnes tu pre vás totiž mám tri outfity, v ktorých ako iste tušíte, nebudú chýbať ako pravé perly, tak ani tie falošné, ktorými sa zdobíme my, mladé kočky.


1. DO PRÁCE, NA OBCHODNÉ STRETNUTIE, NA KÁVU S KAMARÁTKOU


17. februára 2013

Blogopeklo: giveaways a iné katastrofy

Dnešný článok bude tak trocha kritikou slovenských a českých blogeriek. Dopredu chcem upozorniť, že nechcem nikoho uraziť ani mu ublížiť, iba sa potrebujem vypísať zo svojich pocitov ohľadne blogov, s ktorými prichádzam do kontaktu. Nebudem tu nikoho menovať, nechcem totiž nikomu uškodiť ani ho pripraviť o návštevníkov či ponížiť. Článok je subjektívny a odráža len moje dojmy z posledného obdobia v blogovom svete. Každý máme právo na svoj názor a tak pevne dúfam, že ma za túto kritiku nikto neukameňuje. Nikdy som totiž nemala tendenciu tvrdiť o sebe, že som superblogerka (od toho mám skutočne na míle ďaleko) a ani nemám potrebu vyvyšovať sa nad ostatných, no jednoducho je niekoľko vecí, ktoré mi už pekne dlho sajú krv a potrebujem sa o ne podeliť.



2. februára 2013

Moja svadba snov

Moje stále čitateľky vedia, že ma môj priateľ na Silvestra požiadal o ruku (happy). Po zásnubách som dostávala od priateľov z reálneho života i z toho internetového množstvo gratulácií, za čo som sa vám vlastne ešte ani nestihla poďakovať. Takže ĎAKUJEM MNOHOKRÁT!!! Zo zásnub mám samozrejme obrovskú radosť, pretože Peťka naozaj milujem. Je to muž, ktorý mi už ako najlepší kamarát zmenil život. Vďaka nemu som prestala trpieť depresiami - nemyslím depresie, ktoré má každé druhé pubertálne dieťa, myslím tým skutočné depky, ktoré u mňa bohužiaľ prerástli až k niekoľkým pokusom o samovraždu (ale o tom tu teraz nechcem hovoriť, je to príliš osobné).

Peťko je človek, ktorý ma vždy vypočul, ktorému som sa mohla vyplakať na ramene, ktorý bol ochotný urobiť zo seba šaša len aby na mojej tvári videl aspoň náznak úsmevu. Tento človek má na mňa ohromne pozitívny vplyv a vďaka nemu som sa cítila lepšie. 3. februára to budú presne dva roky čo sa poznáme, no a hneď na ďalší deň oslávime naše minivýročie, pretože to zasa bude pol roka čo tvoríme krásny pár. Možno si teraz poviete, že zásnuby po 5 mesiacoch vzťahu sú bláznivé, ale obaja sme cítili, že to chceme urobiť. Poviem pravdu, vedela som, že to príde, len som netušila kedy. S Peťom sme sa o našej spoločnej budúcnosti rozprávali čoraz intenzívnejšie a vedeli sme, že k sebe patríme. Priznám sa, že doteraz som si myslela, že to s tým "keď to bude ten pravý, budeš to cítiť" sú len prázdne kecy, ale ono je to naozaj tak.

Zdroj