Ako si vyrobiť domáce perlivé bomby do vane

Zdravím vás, krásky moje :-)

Včera som na mojom instagrame avizovala, že si spolu vyrobíme nejakú tú beauty dobrotku. Podľa fotky ste už mohli uhádnuť, že ide o šumivé bomby do kúpeľa. Ich výroba je veľmi jednoduchá a úžasné na nej je, že máte milióny možností, čo do bômb pridať. Poďme sa teda pustiť do ich výroby.

zdroj obrázku

Ako som znova upadla do depresií a ocitla sa tvárou v tvár sociálnej fóbii

Dobrý večer, priatelia.

Nikdy som o tom nepísala, nikdy som nemala potrebu rozprávať o mojom súkromí verejne, ale čím ďalej tým viac si uvedomujem, že to možno bola chyba. Možno som sa s vami mala o tieto slová podeliť už skôr a možno by bolo všetko inak, ktovie. Som človek z mäsa a kostí a rovnako ako vy, aj ja mám svoje trápenia. Pred niekoľkými rokmi som mala dokonalý vzťah s dokonalým chlapom, plánovali sme si budúcnosť, tešili sa na spoločné bývanie, mali hromadu spoločných priateľov, skrátka všetko bolo ako má byť...

...až som sa jedno ráno zobudila a ono to bolo preč. Romantická idylka sa v okamihu zmenila na partnerské peklo. Každá prkotina prerástla v hádku, každé jeho slovo ma štvalo viac a viac, čím ďalej tým intenzívnejšie som vnímala jeho nedostatky a uvedomovala si, že človek, ktorý bol dlhé roky mojim najlepším priateľom, sa zrazu zmenil na môjho úhlavného nepriateľa. Už som sa oňho nemohla oprieť, nemohla som mu veriť, nemohla som ho viac milovať. Po rokoch bezchybnej rozprávky som zistila, že to všetko od začiatku bolo iba klamstvo. Že som len nejaká cena útechy, že som voľba číslo dva. Asi si viete predstaviť, že v takom niečom som sa nemohla cítiť dobre a už vôbec som nemohla byť šťastná. Nebudem klamať, bola to pre mňa asi tá najväčšia facka akú som doposiaľ od života dostala. Niet divu, že sa to tak veľmi podpísalo na mojej psychike.

Kam na bio nákupy + pár skvelých produktov

Ahojte, krásky moje :-)

Už včera sme si tak trocha našliapli na go green cestičku, na ktorú dnes nadviažeme. O tom, že žiť ekologicky znamená nielen triediť odpad, ale tiež hľadať alternatívne produkty pre našu krásu, kuchyňu a domácnosť, vám hádam nemusím hovoriť. Som človek, ktorý keď niečo robí, chce to robiť poriadne a preto pre mňa polovičatá práca neznamená nič. Ako sa vraví - buď to rob poriadne alebo to nerob vôbec. Všetkým je nám určite jasné, že veľké zmeny potrebujú čas a že práve v týchto prípadoch šoková terapia veľmi nepomôže. Ono predsalen žiť ekologicky nemusí znamenať bohvie aké veľké obmedzovanie seba samého, skôr ide o to, že informácii o ekologickom žití je neuveriteľné množstvo a človeku proste chvíľu trvá, kým ich všetky vstrebe.

zdroj obrázku

Dala som zbohom vatovým tampónom

Možno je to spôsobené pribúdajúcim vekom a možno práve ľuďmi, ktorí ma obklopujú, že v posledných mesiacoch sa snažím myslieť menej sebecky a viac ekologicky. Hoci ako takmer každá žena aj ja rada objavujem nové produkty pre krásu, ako človek sa cítim previnilo pri pohľade na moje police plné kozmetiky. Viete, každá tá plastová fľaštička s krémom či šampónom, každá úžasne farebná Curaproxka, každý odlíčovací tampón - to všetko nakoniec končí na smetisku a naša planéta s tým musí bojovať. A prečo? Aby sme sa my cítili krajšie? A nedá sa byť krásna aj bez zbytočného odpadu? Verte mi, dá. Stačí iba chcieť. 

A ja chcem - chcem krajší svet, chcem zdravšiu planétu, chcem sa pozrieť do zrkadla, povedať si, že som krásna a nemať pri tom výčitky. Chcem vedieť, že svojim konaním nikomu neubližujem a chcem byť inšpiráciou aj pre vás ostatných. Preto sa snažím každý deň nájsť spôsob ako žiť ekologickejšie, no stále plnohodnotne. Snažím sa objavovať prírodné produkty, ktoré budú rovnako účinné ako chemická kozmetika, no budú zdravšie a ideálne v obaloch, ktoré sú recyklovateľné. Zároveň sa snažím používať čo najmenej prípravkov, preto hľadám tie, ktoré majú univerzálne využitie. Chcem sa skrátka chovať rozumne, zodpovedne a ekologicky. Aj preto som si v rámci spolupráce s úžasným eshopom Bionatural.sk vybrala jeden dokonalo ekologický produkt, pri ktorom mi už dopredu bolo jasné, že si ho zamilujem. A veru tomu aj tak bolo.

Svet sa na nás díva cez povrchné okuliare

Zdravím vás, moje milé :-)

Už vo včerajšom článku som sa pozastavovala nad tým, ako sa zmenili medziľudské vzťahy, ako sa z priateľstiev vytráca záujem a ako sa svet stáva povrchnejším. No a dnes sa opäť na chvíľu zamyslím nad tým, kam sa doba posunula. Nerobím si žiadne ilúzie o 21. storočí, no ľudské ego ma asi nikdy neprestane prekvapovať.

Nemusím byť slniečkár aby som bola k ľuďom čo najmilšia, samozrejme pokiaľ to situácia dovoľuje. Zároveň tiež nie som tak naivná aby som si myslela, že všetci všetkých zbožňujú a svet je vlastne len jedna veľká ružová cukrová vata. Povedala by som, že som z takýchto predstáv už dávno vyrástla, ale vlastne viete čo? Ja som nikdy v takýchto detinských predstavách nežila. Faktom je, že ja nemusím úplne všetkých a takisto oni nemusia mňa. Taký je život, každý má právo voľby. Ak mi niekto nesedí, tak sa snažím vyhnúť vzájomnej interakcii a ak s inak nedá, tak som aspoň natoľko zdvorilá, aby som sa ho mojim nezáujmom nijako nedotkla. Lebo predsa každý sme nejaký. Sama nie som dokonalá, tak prečo by mali byť ostatní?

Z lajkov sa nenajem

Pamätáte si tie časy, kedy kamarátstvo znamenalo ísť von, pokecať si pri káve, zbehnúť spolu na nákupy, dať si jedno-dve-tri pivká alebo len tak sedieť na schodoch a vylievať si srdce? Už je to pekne dávno čo sme vymenili osobný kontakt za palce a srdiečka virtuálneho sveta. Hodnota človeka sa už nemeria podľa jeho prínosu spoločnosti a správania sa k ľuďom, miesto toho ju dokážete za pár sekúnd odhadnúť z počtu priateľov a fanúšikov, ktorých dotyčný nazbieral za svoj život. Donedávna som aj ja patrila k chytačom pokémonov priateľov na facebooku, myslela som si, že musím vedieť ako žijú moji spolužiaci, ako sa má brat môjho ex, s ktorým som sa pred 10 maximálne tak pozdravila či dokonca ako sa majú kamaráti mojich kamarátov, s ktorými som si minulý piatok potriasla rukou pri odchode z baru. No tak si vravím "A na čo? Na čo je toto vlastne dobré? K čomu mi je 400 kontaktov keď si píšem s tromi? K čomu mi sú fotky detí mojich známych, keď deti vôbec nemám rada?" A tak sa začala čistka. Mazala som hlava - nehlava, s kým si nepíšem, nekomentujem, kto ma nezaujíma, išiel zo zoznamu von.