Taký normálny víkend

Akoby zázrakom sa mi podarilo vytvoriť si rozvrh hodín len na tri dni - pondelok, utorok a stredu a tak som sa mohla po dvoch týždňoch v Nitre vrátiť domov na východ. Celý štvrtok som v podstate prespala, lebo byť od 7 do 19 v škole dá človeku zabrať, plus ak k tomu prirátam cestu domov, tak sa ani nečudujem, že som bola KO. Ozaj, v piatok som bola vo Vranove nad Topľou, kde som si z útulku adoptovala nechcenú korytnačku, ktorú niekto vyhodil na sídlisku. Asi nikdy nepochopím, ako môže niekto mať dlhé roky domáceho miláčika a potom sa ho bezcitne zbaviť vyhodením na ulicu.

Rýchly a lacný stojan na bižutériu

Návody DIY (do it yourself - urob si sám) sa stali v posledných mesiacoch/rokoch veľmi populárne medzi mladými ľuďmi. Je to skvelý spôsob ako si niečo vyrobiť buď to z nového materiálu alebo z jeho zvyškov, ktoré sa nám určite doma povaľujú. Dnes som si pre vás takýto DIY foto-návod pripravila aj ja.

Vyrábať budeme stojan na bižutériu. Tento stojan som si navrhla sama, je veľmi praktický,  materiál vás vyjde na pár korún a čo je dôležité - jeho výroba je tak ľahká, že by ju zvládlo aj 5-ročné dieťa. Poďme sa teda do toho pustiť...

Zletovaná

Pri pohľade z okna mi je jasné, že leto je už dávno preč. Po štvrtkovej ceste vlakom, v ktorom na mňa 6 hodín fúkala silná klíma, do seba hádžem trikrát denne "céčko" a dúfam, že do týždňa sa vyliečim. Musím, keďže mi od pondelka začína prax a hneď po nej škola. Veru, vo štvrtok som bola na zápise do 3. ročníka. Z pôvodných 120 ľudí, ktorí nastúpili v roku 2010 na môj odbor, sa predvčerom do 3. ročníka zapísala už len necelá štyridsiatka. Predpokladám, že aj v priebehu 3. ročníka budú nejaké "straty na životoch" a k štátniciam nás to dotiahne len nejakých 30 kúskov.

Quack, Quack

Môj muž je proste blázon bláznivý! V našom meste sa mali konať preteky gumených kačičiek na Toryse - áno, to naozaj! O tejto akcii som samozrejme s nadšením malého dieťaťa informovala môjho drahého, ktorý sa na moje počudovanie z tohto nevinného úletu nás Prešovčanov smial dobré dva dni, až kým... až kým nezatúžil aj on po vlastnej gumenej kačičke, ktorú by mohol "vypustiť na slobodu". Ja síce nie som žiaden džin z Aladinovej čarovnej lampy, ale keď ide o môjho priateľa, splním mu všetko po čom zatúži. A tak sa teda aj stalo. Včera prišiel za mnou na návštevu a ja ako správna priateľka som ho išla počkať na autobusovú stanicu.