Ako som nenašla samú seba...

by - septembra 27, 2017

Ahoj na novej adrese!
Po vyše polročnej pauze mám znova hlavu plnú myšlienok, ktoré chcú ísť do sveta a tak si sadám za klávesnicu a napäto sledujem, čo moje prsty ťukajú. Že vraj "Ako som nenašla samú seba". Tak čujme...

Celý život sa nás rodičia snažia viesť k tomu, aby z nás vyrástli zodpovední a úspešní ľudia. Tlačia na nás, aby sme šli študovať, aby sme si našli dobrú prácu, mali rodinu a žili šťastne až do smrti. Čo ale ak je smrť už za dverami a my tak nejak stále netušíme o co go? Hej, ten prípad som ja. Dokončila som školy, ktoré ma náramne bavili. Bola som na stáži v zahraničí, ktorú mi nejedna kamoška závidela (pff, keby ony vedeli). Po návrate na Slovensko som mala pocit, že dokážem všetko. Že získam prácu snov, nájdem si nový vzťah, nájdem si podnájom a všetky tie ďalšie veci, ktoré od vás okolie očakáva, keď vám už dávno nie je -násť.





Všetky moje predstavy o tom, že život, aj keď je z určitej časti nalinkovaný, môže byť predsa fajn, sa rozplynuli po prvom mesiaci hľadania si práce. Zrazu príde tvrdá facka a návrat do reality je viac než nutný. Darmo máte vysokú školu, titul pred menom a chuť pracovať. Nikde vás nikto nevezme, lebo nemáte prax. Tú prax, ktorú nemáte kde získať, lebo vás bez nej nikto nechce. Také to perpetuum mobile na trhu práce, ktoré si proste musí zažiť asi každý z nás.


Po dlhých mesiacoch čakania na svoju príležitosť a pomocných kurzoch, kde mi prezradili tajomstvo úspechu (znelo asi takto - ak chcete prácu, musíte posielať firmám svoj životopis a odpovedať na inzeráty - ďakujem, to by mi bez špeciálneho mesiac trvajúceho kurzu od úradu práce fakt nebolo napadlo), sa na mňa usmialo šťastie. Teda, najprv usmialo a potom sa mi vysmialo. Pán, s ktorým sme sa spoznali na UPSVARe ma kontaktoval, že má pre mňa prácu. Vlastne šlo len o absolventskú prax, ale lepšie ako s drôtom do oka. Že sa mám opýtať na UPSVARe, či mi stáž uňho vo firme povolia. Tak som sa teda spýtala. Odpoveď bola záporná, lebo moje najvyššie dosiahnuté vzdelanie je z iného odboru, než ponúkaná absolventská stáž. Čože? To si zo mňa robíte srandu? Veď mám strednú školu presne pre toto odvetvie! Ale to ich moc nezaujímalo. Vysoká je vysoká a tak som ostala trčať ako nezamestnaný pako v evidencii úradu práce, hoci zamestnávateľ chcel konkrétne mňa a ja som bola ochotná pracovať uňho vo firme.  A vraj "pomáhame absolventom uplatniť sa na trhu práce". Prd makový! Neostávalo mi teda nič iné, než čakať na spasenie. 

Po nejakom čase mi úrad práce ponúkol (čítaj vnútil, pretože ponuky úradu práce nesmiete odmietnuť ak nechcete byť vyškrtnutý z evidencie) absolventskú prax v odbore môjho najvyššieho vzdelania. No hurááááá, dúfam len, že to bude niečo s koňmi. A veru bolo. A hádajte čo - mala som možnosť uchádzať sa o miesto odborného administratívneho pracovníka. To si zo mňa robíte srandu? Vážne? Vážne si zo mňa robíte srandu? Ono totiž tá predošlá ponuka na absolventskú prax bola tiež na pozíciu administratívnej pracovníčky - skrátka a jasne triediť poštu, poslať pár e-mailov a také tie prkotinky, na ktoré riaditelia nemajú čas. Takže ja som mohla už mesiac byť na absolventskej praxi ako administratívna pracovníčka, ale bolo mi to zakázané, pretože to nie je oblasť môjho najvyššieho vzdelania (čo na tom, že strednú školu mám obchodnú akadémiu a že aj na tej prekliatej vysokej škole sme mali informatiku, že?!) a teraz mi chcú dohodiť ODBORNÚ administratívnu pracovníčku, ktorá bude rovnako triediť poštu a zakladať papiere, ale to predsa bude celkom iné, lebo tu nepôjde o jabĺčka, ale o hruštičky! No ten úrad práce pracuje fakt efektívne, poviem vám. Tak som teda v októbri nastúpila ako ODBORNÝ ADMINISTRATÍVNY PRACOVNÍK v žrebčine, kde som robila poriadok v desať rokov netriedených papieroch. Radosť pracovať! V tých lepších dňoch som mala šancu ísť do stajne ku koňom a pracovať s nimi (samozrejme o tom ale UPSVAR nemal ani poňatia, lebo veď dohody sú na to, aby sa porušovali). 


Po asi dvoch-troch mesiacoch mi domov prišlo predvolanie od úradu práce, mám sa vraj dostaviť na pracovný pohovor. Opäť dobrovoľne nasilu. Na pohovore som ich musela oslniť, lebo si vybrali práve mňa a to bol začiatok mojej kariéry za minimálnu mzdu. Spočiatku to bolo fajn, mala som na starosti len pár vecí, všetko som stíhala, kolegovia boli super, svet bol malina. Teraz to ale vidím inak. Povinnosti pribudli, z práce chodím unavená s bolesťami hlavy a občas mám pocit, že som úplne mimo. Stratená, bez energie, bez vízie lepších zajtrajškov. Vedela som, že život to nie je len med lízať, ale nemyslela som si, že keď som sa konečne po rokoch vyhrabala z toho najhoršieho, ocitnem sa tak rýchlo zase na dne. Nemyslela som si, že ma to bude tak ubíjať, že stratím aj tú poslednú chuť niečo robiť a tvoriť. To, čo som v sebe tak dlho hľadala, bolo zrazu znova preč. A ja neviem čo s tým. Stratila som všetku chuť a energiu venovať sa svojim blogom, čítať vaše blogy či robiť čokoľvek zmysluplné. A to ma deptá ešte viac.


Kto nezažil, nepochopí... Momentálne vlastne ani netuším, čo by som mala robiť, aby som vypadla z toho stereotypu. Čo by bolo to pravé orechové pre mňa. Kvôli čomu by som mala každé ráno chuť zobúdzať sa. Stále sa hľadám a občas mám pocit, že sa možno ani nikdy nenájdem. Možno je to, holt, údel nás blížencov, ktovie...

You May Also Like

8 komentárov

  1. Hodně mě zaujal tvůj design, je pěkný a originální :) já teď nastupuju na vysokou, ale zrovna včera jsem se nějak dostala na diskuze o tom, jak absolventi hledají práci a na tohle se tedy vůbec netěším. Jak má člověk získat praxi, když ho nikde nezaměstnají? No jsem na sebe zvědavá, jak tohle budu psychicky zvládat. Hodně štěstí do budoucna :) jinak jsem taky introvert :D

    LADY LENNA

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Moja zlatá, tak dobre chápem, o čom píšeš T_T Ja som momentálne otrokyňou vysokej školy xD Ale žeby som si myslela, že sa uplatním viac, hmm .. pochybujem xD Ale aspoň za mňa platia odvody a takéto blbôstky. Poviem ti pravdu, radšej sa budem učiť, ako by som mala po úradoch chodiť. Na to mám ešte čas! :D Minimálne pol roka! :D Po skúškovom tohto zimného semestra uvidíme, lebo tie požiadavky sú miestami nereálne T_T Každopádne, ak mi to dopomôže k tomu, aby som sa vyhla krutej a zákernej realite, na ktorú nechcem myslieť, tak budiž! Okrem toho presne o tejto problematike mám na zajtra anotáciu, jupí xD

    Blog de la Licorne

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Lady Lenna: V prvom rade ďakujem za pochvalu dizajnu. No je pravda, že absolventi to majú vo svete veeeeľmi ťažké. Ozaj ak človek nebýva v nejakom veľkomeste, kde je dostatok pracovných ponúk, tak je dosť veľmi pravdepodobné, že bude rok trčať doma bez práce. Poznám veľa ľudí, ktorí ostali po škole nezamestnaní min. ten jeden rok. A tí čo mali šťastie a prácu našli, pracujú v 95% prípadov mimo odbor, ktorý študovali. Najhoršie je práve to, že po škole človek už nechce vyciciavať rodičov, rád by sa osamostatnil, ale pravdou je, že šance na okamžitý úspech sú mizivé.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Gabrielle RoseBonniee: Pevne verím, že skúšky zvládneš. Ja som sa ich tiež veľmi obávala, dokonca už pri zápise nám všetci vraveli, že odpromuje možno tak 1/3 z nás (a mali pravdu), takže stres bol o to väčší. Nakoniec som to ale nejako zvládla. Nebudem tvrdiť, že to išlo ľavou zadnou, zopár skúšok som musela opakovať a dokonca zopár predmetov aj prenášať do ďalšieho ročníka, ale nakoniec som to dobehla a bolo dobre. Budem držať päste, nech to tiež dáš a budeš patriť k tej 1/3 študentov, ktorí zvládli všetky skúšky a postúpili do ďalšieho levela.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Jaj Zlatko poviem to tak, pracovný život od východu po Žilinu je na... Je mi to ľúto že takto kompetentní dehonestujú východ. Po výške som mala super prácu v zdravotnej poisťovni kde som sa hrala s regresmi a zmluvami a boli to super. Dokým nás neprehrala finančná spoločnosť ktorá vlastní zdravotníctvo. Všetko sa presťahovalo hádaj kam... Na západ. A boli sme na ulici. Potom som pracovala v jednej prekladateľskej firme. Plat nadštandardný ale tie vzťahy na pracovisku... Do práce som chodila po štyroch, zvracala som, zlé mi bolo... Hrôza. Skončila som a prešla do paláca. Ať minimálny, kolektív na nezaplatenie, práca od svitu do mrku ale bolo to super. Smiali sme sa v kuse, jednoducho ti to nepríde. Avšak prebrala nás istá finančná skupina... Mám pokračovať?
    Jediné prečo som tam ostala je skutočne moja láska ku knihám, k východu a k Palácu. Ostalo mi tam pár dievčat ktorých prítomnosť má napĺňa. Ale skutočne netuším ako dlho zvládnem debilné reči od vedenia. Hlava XXII je suviks. Raz mi prasknú nervy a neviem kto poletí ďalej. Oni či ja 😁.
    Ale čo potom? Málo pracovných ponúk, písaním sa človek neuživy, podnikanie na vlastnú päsť je ťažké keďže polená pod nohami neviem ako dlho zvládnem preskakovať...
    Ako na to? Neviem. Šancu vidím vo vás mladých a v takých levoch ako som ja. Doba je tu a keď sa nám nepáči musíme ju zmeniť. Silné dufam že to zvládneme
    Neviem síce ešte ako na to, ale viem že utekajú iba zbabelci. A to my nie sme.
    Rozumiem tvojmu stavu a jedno čo ti môžem povedať, raz sa to zmení. Kedy? Netuším. Možno keď sa Slováci preberie a vyhodí všetkých z okna. Debil síce ostane debilom, bohatí si budú môcť robiť čo chcú... no okrem nádeje, nezlomnej viere, sile jazyka, chuti niečo zmeniť a nádeje že voľby niečo zmenia nám nič iné nezostáva. Zuby, nechty a boj s veternými mlynmi. To dáme so zdravým rozumom.
    Asi som ťa nepotešila ale ver mi, je nás viac. Musíme niečo zmeniť. Ale čo ako a kedy? ...

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Ali Cajazpalaca: Ďakujem za podporu. Veru, človek síce vie, že nie je jediný, kto je na tom takto, ale aj tak to zamrzí. Najhoršie je, keď niekto pracovať chce a nemôže alebo keď mu pri tom ostatní podrážajú nohy alebo kritizujú za každú cenu.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. To čo si písala o tých úradoch...plne ťa chápem a zdieľam tvoj názor že je to na skučku okolo krku...zažila som -_-
    A to, že sa nevieš nájsť vôbec nevadí. Ja mám 23 a stále neviem čo by ma bavilo robiť...
    Alebo to je tiež tým že som blíženec? :D :D

    www.simonazacko.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
  8. simona zacko: no jo, byť žena a blíženec zároveň, to je najhoršia kombinácia :-D

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem, že ste článok dočítali až do konca. Nebojte sa zapojiť do diskusie - na mojom blogu vládne sloboda prejavu :-)