Follow Us @soratemplates

11. 10. 2016

Svet sa na nás díva cez povrchné okuliare

Zdravím vás, moje milé :-)

Už vo včerajšom článku som sa pozastavovala nad tým, ako sa zmenili medziľudské vzťahy, ako sa z priateľstiev vytráca záujem a ako sa svet stáva povrchnejším. No a dnes sa opäť na chvíľu zamyslím nad tým, kam sa doba posunula. Nerobím si žiadne ilúzie o 21. storočí, no ľudské ego ma asi nikdy neprestane prekvapovať.

Nemusím byť slniečkár aby som bola k ľuďom čo najmilšia, samozrejme pokiaľ to situácia dovoľuje. Zároveň tiež nie som tak naivná aby som si myslela, že všetci všetkých zbožňujú a svet je vlastne len jedna veľká ružová cukrová vata. Povedala by som, že som z takýchto predstáv už dávno vyrástla, ale vlastne viete čo? Ja som nikdy v takýchto detinských predstavách nežila. Faktom je, že ja nemusím úplne všetkých a takisto oni nemusia mňa. Taký je život, každý má právo voľby. Ak mi niekto nesedí, tak sa snažím vyhnúť vzájomnej interakcii a ak s inak nedá, tak som aspoň natoľko zdvorilá, aby som sa ho mojim nezáujmom nijako nedotkla. Lebo predsa každý sme nejaký. Sama nie som dokonalá, tak prečo by mali byť ostatní?




Čo si však všímam v posledných rokoch je trend neustále všetkých súdiť - tento je príliš malý, táto zase príliš veľká, ten by mal viac cvičiť a hentá by zasa nemala jesť toľko zmrzliny. Čo na tom, že povahovo sú to všetko dobrí ľudia? Veď už dávno ide len a len o vzhľad. Nie si dosť chudý, dosť vysoký, dosť vlasatý, dosť zubatý, no tak sa proste schovaj do kúta a neobťažuj nás!

Nie, to nie sú moje názory, takto svet mladých proste funguje. Už od puberty sa väčšina z nás trápi tým, že nezapadá. Robíme všetko pre to, aby sme splnili akýsi pomyselný štandard dokonalej ľudskej bytosti. Lenže kto udáva tento štandard? Kto diktuje, ktorý človek má hodnotu a ktorý by sa mal v tom horšom prípade odstreliť a v tom lepšom aspoň nevychádzať medzi ľudí? Sú to časopisy, média, sociálne siete? Možno. Lenže aj za tými stojíme opäť len a len MY.

Nie je to smutné? Nie je smutné, že si človeka nevšimneme pokiaľ nemá miery 90-60-90? Nie je smutné, že chlap musí mať veľké auto a kopec prachov, aby sme ho považovali za muža? Nie je smutné, že ženy sú kurvy ale chlapi hrdinovia?

Neviem ako vy, no ja sa snažím ľudí deliť na dobrých a na zlých. Tých zlých si držím od tela, tých dobrých sa snažím spoznať a niečo sa od nich naučiť. Nemyslím si, že život každého človeka má rovnakú cenu - život masového vraha určite nebudem velebiť len preto, že je z rovnakého mäsa a kostí ako ja, pre mňa taký človek nikdy nebude mať miesto v tejto spoločnosti. Ale rozhodne nepôjdem a neukameňujem Aničku od susedov za to, že má kratšie vlasy a menšie prsia ako ja. Zase odtiaľ-potiaľ vážení!

Ako si vôbec môže niekto dovoliť zhadzovať vás len preto, že nespĺňate jeho predstavu dokonalého fyzického tela? Ako na vás niekto môže ukazovať prstom kvôli tomu, že nenosíte trendové handry a v ruke nedržíte iPhone za 15tisíc? Nie som si vedomá toho, že by mňa osobne niečím obmedzoval vzhľad ostatných. Jasné, nemusí sa mi páčiť, že je niekto extra chudý a iný zasa extra obézny, môžem slobodne vyjadriť svoj názor, ale určite ho kvôli tomu nepôjdem urážať a vštepovať mu tým pocit menejcennosti. Viete, ono je rozdiel niekomu poradiť v záujme jeho zdravia a fyzickej či psychickej pohody a je rozdiel niekoho šikanovať, vysmievať sa mu a robiť z neho niečo menej.

To skutočne nikomu nevadí, že mladé dievčatá končia na psychiatrii? To vážne nikomu neprekáža, že sa čím ďalej tým viac bojíme byť sami sebou? Lebo čo ak... čo ak niekde za rohom striehne módna polícia, uznávaná beauty blogerka alebo snáď samotná kráľovná Alžbeta... Strácame šťastie kvôli malichernostiam, divíme sa, že 20-roční ľudia trpia depresiami, že sa pubertiaci režú žiletkou, že si v 18tich niekto siahne na život. A pritom si za to môžme sami.

Skúsme nabudúce menej súdiť pohľadom a viac sa snažiť toho druhého spoznať zvnútra, pretože ani krásna tvár nenahradí ohavnú osobnosť... Z osobnej skúsenosti viem, že si omnoho radšej nechám poradiť (a tiež prijmem kritiku) od niekoho, kto o mňa prejavil naozajstný záujem (kamarátsky/romantický - na tom až tak nezáleží), než od niekoho, kto prišiel, videl, urazil ma a šel zase o dům dál....

Ono je to síce pekné, že mi z každej strany niekto tlačí do hlavy aká mám byť, ako mám vyzerať a ako sa mám správať, ale pochopte už konečne, že ja som ja. Teraz som takáto a väčšina z vás ani netuší prečo je to tak. V prvom rade sa chcem a musím naučiť milovať samú seba bez ohľadu na názory ostatných. Neospravedlňujem tým nadváhu, sociálnu fóbiu či depresie, ktoré mám, proste sa len snažím nájsť spôsob ako žiť a nezblázniť sa. Lebo to je ten prvý krok, ktorý každý z nás "menej dokonalých" musí urobiť skôr, než začne makať na svojej premene. Musíme sa chcieť zmeniť pre seba, nie pre svoje okolie. A na to aby sme pre seba chceli to najlepšie, sa najprv musíme naučiť mať radi. Len ono to nie vždy je také ľahké, keď nám všetci navôkol hádžu pod nohy polená. Necvičíme = sme lenivý tuleň. Začneme chodiť do fitka = prečo preboha otŕčame svoje špeky na verejnosti, kto sa má na nás pozerať? No tak to sa vám teda hlboko ospravedlňujem moji milí, hneď sa idem zavrieť doma, zabarikádujem dvere, zadebním okná a na svetlo sveta nevyjdem kým zo mňa polka neubudne! Bude vám to takto stačiť či sa mám ísť rovno odstreliť aby ste mali pokoj na duši? Dajte mi vedieť, nech teda viem aký je aktuálny trend v medziľudských vzťahoch.

6 komentárov:

  1. Na jednu stranu už jsem na tom trochu líp, na stranu druhou jsme horší. Společnost víc a víc na lidi tlačí - na jednotlivce. Ale je to pořád o nás, jak moc si necháme poroučet. Pokud se mi smějí, můžu se zvednout a jednu jim vrazit. Nebo to přetrpět a pak vlastní snahou ukázat, že mám na víc než poslouchat blbce. :)

    Mám ráda kritiku, poslechnu si jakýkoli názor. Ale vždy si z toho k srci vezu jen to co já chci. A tak by to mělo být. Lidi by měli dát hlavně sami na sebe.

    Máš pár kilo na víc a cítíš se dobře? Proč ne. Znám plno holek větších rozměrů a jsou neskutečně krásné protože své tělo umí nosit. :) Já sama jsem kost a kůže, od jakživa. Možná trochu méně jím a lidi mi to vyčítají. Ale já své tělo miluji a jím kdy já mám (kruci) chuť.

    Být sám sebou je těžké v této na hlavu postavené době, ale je to důležité proto, aby nám nejeblo. ;)

    Přeji všem odvahu být takový jaký jsem. Ale zároveň chuť změnit se aby on sám se sebou byl spokojen. Protože to je ten cíl: "Mám rád sám sebe a tedy mohu vyžadovat aspoň kousek obdivu a lásky od druhých."

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Článek, který vystihuje dnešní dobu. Je neuvěřitelné jak se za tak krátký čas všechno změnilo, když jsem byla malá holka, tak jsem nikoho neviděla tolik řešit ostatní. Dnes už je to skoro zavedené pravidlo.
    Nikdo neřekne příjemnou kritiku, ale musí většinou doslova urazit jedince. Takový lidi neví, kde mají místo. Podle mého jsou to lidi, kteří nemají nic víc na práci a doma se jen nudí, namísto toho ze sebe dělají guru.

    Pokud se člověk cítí dobře takový jaký je, tak je to nejdůležitější. Taky nejsem dokonalá a názory ostatních už mi jsou dávno tam někde. A pokud máš kila navíc a cítíš se dobře, tak to může být všem ukradené, takové ženy mají podle mého většinou nejlepší charakter!
    Lidé neví na co si už stěžovat. Buď taková jaká jsi, nikdy se neměň pro druhé, ale pro sebe.

    SAGI Style

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Vieš, že ľudia, ktorí ponižujú sú už sami tam dole? A že ľudia, čo ohovárajú za chrbtom, sú za tým chrbtom z nejakého dôvodu? Neviem prečo, no z tohoto všeobecného článku dosť cítim teba samú a neviem, či som medzi riadkami našla to, čo som mala, no ak áno, tak sa s tým stotožňujem a najmä s posledným odstavcom. Tiež som momentálne na novej ceste a trvá to, no ako sa hovorí, tak nezáleží na tom ako rýchlo, no hlavne, že sa hýbeš nejakým smerom.

    Dúfa, že teraz nie som veľmi mimo, no ďakujem ti za tento článok, Zuzka, prajem ti veľa síl a určite sa nestrieľaj a ani nebarikáduj. Jednuducho sa na nich vy**r a choď si svoje, máš moju podporu! ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Veľmi trefný článok! Som rada, že nie som sama, kto si toto všetko uvedomuje. Sme schopní človeka odsúdiť za hocičo... Som zástanca toho, že ľudská hodnota spočíva v jeho činoch a nie oblečení a vzhľade. Videla som už toľko krásnych ľudí s dušou prehnitou...

    Tá celá spoločenská povrchnosť sa mi hnusí... jasné, môžeme mať všetko materiálno, ktoré si zaumienime, dať si odsať tuk a vyzerať ako z časopisu, ohovárať a klebetiť pri kávičkách s kamoškami, ktoré v skutočnosti ani kamošky nie sú, lebo zajtra budú zas klebetiť pri kávičke o nás... Skutočné hodnoty sú inde a myslím si, že ľudstvo by si to malo čím skôr uvedomiť...

    SlavikStories
    Čítanie je sexy

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Tenhle blog se mi líbí čím dál tím víc. Škoda jen, že většina lidí, která takhle soudí, jen mávne rukou a půjde zase o dům dál.
    Já vždycky cítím opovržení, když člověku, se kterým o něčem mluvím, dojde argumentace a začne urážet můj vzhled (a to ani nevypadám nijak špatně xD). Pak je prostě vidět, že drahému diskutantovi došla slova a on ani nemá koule na to, aby přiznal svou chybu. V tu chvíli je přede mnou jen nechutný srab, zarostlý nehet na malíčku nohy lidstva, který se z hnoje nechce dostat vlastní silou, ale snaží se srazit ostatní ještě níž, než je on, aby se cítil lépe.

    Prosím, prosím, kašli na ostatní. Pokud jsou na tebe takoví, nesahají ti ani po kotníky! :3

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Myslím že si to vystihla úplne presne. Momentálny svet je neskutočne naviazaný na vonkajší zjav až natoľko, že vnútorná krása je prehliadaná a pre niektorých dokonca nepodstatná. Avšak, bohužiaľ, takýto zmysel života nevedie nikam, a takíto povrchní ľudia nemajú pred sebou šťastnú budúcnosť. Každému sa časom jeho charakter vpíše do tváre. Ja nikomu nič zlé neprajem, ale božie mlyny melú pomaly ale isto.
    Od istého času som prestala súdiť iných a dokonca ma aj prestalo trápiť to, čo si ľudia myslia o mojej tvári či postave. Viem kto som a aká som. A moji blízky ma milujú i s vyrážkami i s mastnými vlasmi :-)
    Nemusím byť krásna, hlavne že som milovaná!

    http://cajazpalaca.blogspot.sk/2016/04/nemusim-byt-krasna-hlavne-ze-som.html

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem, že ste článok dočítali až do konca. Nebojte sa zapojiť do diskusie - na mojom blogu vládne sloboda prejavu :-)