Zletovaná

Pri pohľade z okna mi je jasné, že leto je už dávno preč. Po štvrtkovej ceste vlakom, v ktorom na mňa 6 hodín fúkala silná klíma, do seba hádžem trikrát denne "céčko" a dúfam, že do týždňa sa vyliečim. Musím, keďže mi od pondelka začína prax a hneď po nej škola. Veru, vo štvrtok som bola na zápise do 3. ročníka. Z pôvodných 120 ľudí, ktorí nastúpili v roku 2010 na môj odbor, sa predvčerom do 3. ročníka zapísala už len necelá štyridsiatka. Predpokladám, že aj v priebehu 3. ročníka budú nejaké "straty na životoch" a k štátniciam nás to dotiahne len nejakých 30 kúskov.

Dúfam, že budem medzi nimi. Ale nechcem myslieť na budúcnosť. Chcem si ešte chvíľu zaspomínať na leto, hoci som väčšinu času trávila nad knihami. Našťastie sa však našli aj chvíle, kedy som vybehla s priateľmi do lesa na opekačku, alebo s rodinou na dovolenku, prípadne s priateľom niekam do prírody či  do podniku. Každý zážitok bol skvelý, pretože som bola s ľuďmi, ktorých mám rada.

Najkrajšie chvíle som ale zažila s mojim najlepším priateľom a úžasným partnerom v jednej osobe. Stihli sme vyšliapať 200 schodov na kostolnú vežu, vyštverať sa na miestnu kalváriu, vypustiť gumené kačičky na slobodu, stratiť sa v lese na Kvašnej vode, zjesť veľa ruských pirôžkov, kuracích bagiet a nejaké tie pizze. V skratke, bolo to úžasné leto plné zábavy, lásky a zážitkov. Ale teraz ma prosím ospravedlňte, idem sa psychicky pripraviť na ďalší semester.