7. marca 2015

Sú blogeri novodobé prostitútky?

Príjemné sobotné popoludnie!

Vítam vás pri dnešnom kontroverznom článku, ktorý zaiste mnohých z vás pobúri. Po jeho prečítaní možno pár ľudí u mňa zruší odber a pár z nich možno napíše článok plný hejtov na moju osobu. Za svojimi tvrdeniami o blogerskej etike si však pevne stojím. Ak si chcete obhájiť titul dobrého blogera, musíte podľa mňa spĺňať dve podmienky - byť vždy čestný a nevzdať sa vlastnej nezávislosti. Prečo tieto dve veci spomínam? Čítajte ďalej...


zdroj



Nie je ničím tajným, že blogeri spolupracujú s najrôznejšími firmami. Je úplne jedno či sa chceme baviť o knižných blogerkách, beauty blogerkách alebo food blogerkách - v každej oblasti sa dá nadviazať spolupráca určitého typu. Na tom samozrejme nie je vôbec nič zlé, avšak v momente, kedy tomu bloger prepadne, nastáva problém. Vidina neustáleho prísunu produktov zdarma dokáže poriadne zatemniť mozog. Bloger potom kývne na každú spoluprácu a ani si neuvedomuje, že stráca vlastnú tvár a stáva sa z neho prodejní děvka. Kedy je spolupráca s firmami ešte v pohode a kedy sa už bloger vymkol kontrole? Niekedy je to skutočne ťažká otázka.

Problém spoluprác je, že väčšina z nich vyzerá veľmi lákavo. Pokušenie spôsobené najnovšou kolekciou šperkov, limitovanou edíciou kozmetiky či príjemnou večerou vo vychytenej reštaurácii je niečo, čomu sa skutočne ťažko odoláva. Mesačne vám v emailovej schránke pristane niekoľko ponúk na spoluprácu od firiem, o ktorých ste doteraz možno ani nepočuli. Ako si z nich ale vybrať tie, na ktoré kývnuť a ako vyselektovať tie, ktoré by ste mali slušne odmietnuť?

zdroj

Mnoho blogerov si po prečítaní emailu s ponukou spolupráce kladie jedinú otázku: "Čo mi táto spolupráca prinesie, čo dostanem?". Ja sa však pýtam, či je táto otázka správna. Musí nám vždy spolupráca nevyhnutne niečo dať? Nemali by byť spolupráce aj o niečom inom, než o hmotných veciach? V momente, kedy pristúpim na spoluprácu, začínam budovať s danou firmou vzťah. Spoznávam zástupcov spoločnosti, spoznávam nových blogerov, mám možnosť objavovať nepoznané. Pre mňa nie je na prvom mieste otázka, koľko vecí zadarmo dostanem a ako často mi ich bude firma posielať. Zaujímam sa o to, či s danou spoločnosťou zdieľam rovnakú filozofiu. Ak sa mi nepáči koncept spolupráce alebo prístup spoločnosti, nebudem ju predsa prezentovať na vlastnom blogu ako niečo, s čím súhlasím. Takisto nebudem prezentovať spoločnosť, ktorá ponúka produkty nesúvisiace so zameraním môjho blogu. 

Keď mi pred pár mesiacmi ponúkla spoluprácu istá firma zaoberajúca sa distribúciou jedla, zdvorilo som odmietla. Prečo by som mala na svojom blogu dávať priestor niekomu, kto očividne ani nečítal moje články a tak netuší, na čo je môj blog zameraný? Prečo by som mala niekomu robiť reklamu zdarma, keď sa ten človek ani nenamáhal zistiť si, koho vlastne oslovil? Áno, blogeri sú pre firmy veľmi lacná forma reklamy. Tak to bolo a pravdepodobne to tak ešte pár rokov bude. Firmy si však stále neuvedomujú, že to nie sú blogeri, kto bez nich nemôže existovať. Tá závislosť je presne opačná. Ak firmu odmietnu všetci blogeri, potom si bude musieť firma platiť veľmi drahú reklamu v médiách. Menšie podniky si však toto dovoliť nemôžu, ak nechcú finančne vykrvácať a preto je pre nich blogosféra taká lákavá a ja to samozrejme chápem. Nájsť však skutočne kvalitného blogera je ako hľadať ihlu v kope sena. Blogeri, ktorí sú na scéne už niekoľko rokov, si plne uvedomujú svoju cenu a tiež to, že budovanie vlastného mena je omnoho dôležitejšie, než tony produktov zdarma.
Problémom však je, že s rozmachom blogov na scénu prišlo množstvo deciek, ktoré sa nami odmietnutej príležitosti ochotne chytia. A tieto decká ja nazývam prodejné děvky. Nevadí mi, ak bloger či blogerka pristúpi na spoluprácu, ktorá sa k jeho blogu hodí. Niekto má fotografický blog a spolupracuje so spoločnosťou, ktorá mu venuje drahú zrkadlovku, alebo niekto píše blog o cestovaní a v rámci spolupráce dostane týždňový zájazd na Seychely. To všetko je v poriadku. Vadí mi však, ak bloger, ktorý píše povedzme o kozmetike, zrazu kývne na spoluprácu firme, ktorá predáva produkty pre zvieratá. Pochopím to v prípade, ak je chlpatý kamarát maskotom blogu alebo sa na ňom aspoň dosť často vyskytuje. Nepochopím to však v prípade, ak sme za tri roky existencie blogu čítali len o rúžoch a punčochách a zrazu BUM a máme článok o záhadnom boxíku pre chlpáčov, ktorý je ako inak úplnenajsamsuprovejší. Už chápete, čo som myslela nadpisom tohoto článku? Jednoducho blogeri, ktorí pristúpia na každú spoluprácu bez ohľadu na to, či sa k ich blogu hodí. Blogeri bez štipky svedomia, ktorí nemajú problém zapredať sa komukoľvek. Tak ako šľapka urobí za prachy čokoľvek, tak oni urobia čokoľvek pre pár vecí zdarma. Sú to blogové prostitútky.

Vrcholom porušenia blogerskej etiky, s ktorou som sa na internete stretla, bola slečna, ktorá svoju taktiku dotiahla ešte ďalej. Nielenže si nechala zasielať produkty zadarmo od známej drahej značky, ktoré na blogu len chválila (hoci ich použila 1-2krát), ale aby si ešte viac prilepšila, po otestovaní produktov, ktoré podľa recenzií údajne miluje, sa ich neštítila následne predať - samozrejme pod falošným menom. Tomu sa, vážení a milí, hovorí expertka na vyťaženie čo najviac benefitov zo spoluprác. Možno vám na tom predať veci zo spoluprác nepripadá nič zlé, mne však áno. Zarábať na tom, že mi firma aj čitatelia dôverujú mi pripadá maximálne nevkusné. Tým, že to robí tajne je to pre mňa zrada dôvery, je to jednoducho neetické a už len skrývanie sa za vymysleným menom naznačuje, že si slečna uvedomuje, že jej správanie nie je moc kóšer. Môžete kľudne argumentovať tým, že aj ja mám doma veľa produktov, ktoré som testovala pre rôzne značky. Rozdiel je však ten, že v recenzii udávam reálne skúsenosti založené na minimálne mesačnom používaní. Aj mne sa často stane, že mi niektorý zo zaslaných produktov nevyhovuje a nie som s ním spokojná a preto ho posuniem niekomu, komu bude vyhovovať. Lenže za prvé - dostala som ho zadarmo a preto ho aj venujem zadarmo a za druhé - to čo mi nevyhovovalo, je vždy písané v článkoch. Neklamem vlastných čítateľov aký je produkt úžasný a následne ho nejdem predať na internet pod falošným menom. Pre príklad uvediem deosprej Balea Shining Berry, s ktorým som spokojná nebola a ktorý som následne posunula spolubývajúcej. Všetko však uvádzam v článku, pretože blog by mal podľa mňa byť v prvom rade o úprimnosti voči čitateľom a tiež úprimnosti voči spoločnosti, ktorá vám produkt venovala.
Možno som staromódna, možno som málo tolerantná voči ostatným blogerom, ale etika je pre mňa veľmi dôležitou súčasťou môjho života. Nie som človek, ktorý by dokázal zradiť dôveru ľudí. Nie som ani človek, ktorý by mal potrebu zavďačiť sa všetkým a tak by písal niečo, čo si vlastne ani nemyslí. Nie som ten typ človeka, ktorý by chcel zarábať na nevedomosti svojich čitateľov. Veľa blogerov si časom začalo myslieť, že svet potrebuje ich. Podľa mňa je to však presne naopak. Nebyť čitateľov, naše články by nemal kto čítať. Nebyť čitateľov, to číslo v štatistike, ktoré nás každý deň nesmierne motivuje, by zrazu nemalo žiadnu moc. Nie, nechcem tým povedať, že všetko je to len o číslach. Chcem tým povedať, že keď mám mizerný deň a nič sa mi nedarí, pohádam sa s frajerom a v škole zbabrem písomku, v momente keď zapnem blog a vidím tam ďalších 10 000 pozretí blogu, mám pocit, že nič nie je stratené a že v živote predsalen niečo dokážem robiť dobre. Lenže všetko to, všetky tieto pocity stoja len na vás - na mojich čitateľoch. Preto si nikdy nedovolím zradiť vašu dôveru tým, že by som sa stala blogovou prostitútkou.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem, že si článok dočítala až do konca. Neboj sa zapojiť do diskusie - na mojom blogu vládne sloboda prejavu :-)