Follow Us @soratemplates

5. 1. 2017

7 tipov ako na záverečné skúšky

Skúškové obdobie je nočnou morou väčšiny vysokoškolákov. Stojíš zoči-voči besným šelmám, ktoré teší tvoja prehra a ty vieš, že jedinou šancou ako nad nimi zvíťaziť, sú dlhé hodiny učenia-mučenia. Samozrejme nie všetci učitelia sú zlí, ale v jednom sa (väčšinou) zhodujú - ich predmet je ten najdôležitejší na svete a tvojou povinnosťou je naučiť sa ho do bodky. Navyše skúškové obdobie prichádza vždy v tie najnevhodnejšie momenty roku - v zimnom semestri sa máš učiť počas Vianoc a v lete zasa vo chvíľach, keď už tvoje mozgové bunky nedokážu myslieť na nič iné, než na vytúženú dovolenku pri mori. Tak ako sa vlastne máš niečo naučiť? Prinášam ti moje osvedčené tipy a triky pre ľahšie učenie.



1. Naplánuj si záverečné skúšky dôkladne

Pravdepodobne moja univerzita nebola jediná, kde sa študenti išli zblázniť z termínov skúšok. Učitelia ich dávali málo a aj tých pár dátumov sa väčšinou prekrývalo s inými predmetmi. Každý rok som si vravela "Tak tento semester sú tie termíny úplne na prd". A každý rok to bola viac a viac pravda. Neraz sa stalo, že som za uplynulý semester mala 6 skúšok a termínov? Nuž, 14. januára odo mňa profesori zjavne očakávali, že budem trpieť silným záchvatom schizofrénie, keďže na ten deň sme mali termín skúšky až z 5 predmetov. Niekoľko skúšok v jeden deň ale nie je nič nezvyčajné. Raz sa mi stalo, že som bola prihlásená na dve ústne skúšky, ktoré začínali tesne po sebe - jedna mala začať o 7:30, druhá o 8:00. Vravím si, ráno pôjdem prvá, za pol hodinky si to odkecám a v pohode stíham druhú skúšku. Čo čert nechcel, milá pani MVDr. PhD. Nemenovaná si zmyslela, že príde do práce až o 8:00 a aby toho stresu pre nás nebolo náhodou málo, veselo nás upozornila, že skúšať začne až 8:30, lebo si musí dať kávičku. Čakám, čakám, dostanem sa na rad. Pani doktorka ma s úsmevom dodžubáva otázkami, na ktoré odpoveď ani Google nepozná (navyše nespadajú pod obsahovú náplň daného predmetu). Vyhodila ma, špica! S hodinovým meškaním utekám na druhú skúšku. Vystresovaná z predošlého vyhadzovu, hladná a unavená - tak to je veru ten najhorší možný stav v akom sa dostaviť na skúšku. Našťastie pre mňa som si vytiahla ľahké otázky a tak sebavedomo odpovedám a tvárim sa ako najmúdrejší zootechnik na svete. Dal mi Béčko, YES! Teraz si hovoríš, že si niečo také ešte nezažila? Nezúfaj, aj na teba dôjde!


Z tohto celého však vyplýva jedna vec. Skúšky plánuj s rozumom. Neber si toho na plecia priveľa, radšej sa vykašli na behanie zo skúšky na skúšku a riaď sa pravidlom: "Jedna skúška denne stačí". Ak sa ti termíny prekrývajú ako mne, zohľadňuj náročnosť predmetov. Teda keď mám v pondelok skúšku a ďalšiu chcem mať v stredu, na učenie mi ostane len deň a pol. Preto ak je na tento čas vypísaných viacero predmetov, vyber si ten, ktorý si schopná sa za tak krátky čas dobre naučiť. Je lepšie ísť na istotu, než stratiť drahocenný termín skúšaním či to vyjde alebo nie. Takisto je nutné prihliadať na to, či si v deň skúšky (myslím ten pondelok) schopná sa ešte učiť. Ja osobne potrebujem zvyšok dňa po skúške odpočívať a teda by mi medzi pondelkom a stredou ostal na učenie len jeden deň a to nie je bohviečo. 


2. Otázky na skúšku si nesťahuj z internetu
V treťom ročníku som chodila na predmet Všeobecná zootechnika. Celé to bolo zaujímavé, učiteľ bol v pohode. Potom ale prišla skúška. Mojou zásadou je neučiť sa z otázok stiahnutých z internetu. Radšej si sadnem na pár hodín za stôl, zabudnem na okolitý svet a svedomito si  vypracovávam otázky na skúšku sama. Za prvé to robím preto, že sa nedokážem učiť z niečoho, čo vypracoval niekto iný. Skrátka som zvyknutá na svoj systém skratiek, odrážok, značiek, rozdeľovania, zvýrazňovania atď. Za druhé považujem za dôležité niečo iné, ako moji spolužiaci. Oni väčšinou vyberajú len to, čo majú v zošite farebne podčiarknuté. Ja sa však sústreďujem aj na to, čo zvýraznené nie je, učitelia to vždy ocenia. Navyše ak si do mojich vypracovaných otázok toho napíšem viac, je len na mne čo už na skúške vypustím. Naopak ak si stiahneš vypracované otázky z internetu (kde sú odpovede často vypracované len na pár riadkov) a učiteľ ťa zaskočí požiadavkou "povedzte mi o tom viac", tak toho viac už nevymyslíš. Za tretie, a to je najdôležitejšie, 80% (ak nie viac) otázok, ktoré nájdeš na internete, je zle vypracovaných.

Krátka, ale za to poučná príhoda: Náš vtipný učiteľ sa nám priznal k tomu, že si v predošlom roku so svojim kolegom našli čas na to, aby otázky na skúšku z ich predmetu vypracovali úplne, ale že úplne zle a zavesili ich na internet v očakávaní, koľko študentov sa na to chytí. Samozrejme si to študenti flákači stiahli a v domnení, že dostanú áčka, sa celé dni učili tie nezmysly. Druhý deň samozrejme prišli sebavedomo na skúšku a spustili čo sa naučili. Obaja učitelia sa na nich smelo zabávali a zo skúšky ich pochopiteľne vyhodili. Z toho celého vyplýva, že len keď si otázky vypracuješ sama, máš istotu, že si si ich vypracovala správne. Navyše vypracovávaním otázok sa človeku aj čo-to do tej makovice dostane. 

3. Zvýrazňuj a lepíkuj!
V podstate je to na tebe, či použiješ vo worde tučné písmo, alebo dôležité fakty dodatočne zvýrazníš fixami. Zvýrazňovanie však väčšine študentov pomáha veci si lepšie pamätať a ľahšie sa v nich orientovať. Jednou z možností je zvýrazňovať celé vety, ktoré považuješ za najdôležitejšie. Osobne som však vypozorovala, že pri opakovanom učení sa neskôr sústreďujem už len na zvýraznené riadky a tie ostatné akosi ignorujem. Niekedy sa to zvykne vypomstiť, lebo učitelia sa radi pýtajú na veci, ktoré študenti považujú za nepodstatné. Ďalšou vecou je fakt, že väčšina študentov dáva do vypracovaných otázok len najdôležitejšie veci,  takže zvýrazňovať od hora dole celý papier tiež veľmi veľký zmysel nemá, že?! Preto bolo pre mňa lepšou voľbou zvýrazniť si len kľúčové slová - donútilo ma to prečítať si celý odstavec okolo toho a navyše som sa v texte lepšie orientovala, keď som potrebovala niečo rýchlo nájsť. 


Veľmi dobrou pomôckou sú lepiace papieriky (lepíky). Ja som to zvykla robiť tak, že som si z každej otázky v krátkych bodoch urobila akýsi ťaháčik, pomôcku, ktorú som nalepila na zadnú stranu papiera s vypracovanými otázkami. Využívala som ju potom pri opakovaní, kedy mi tieto lepíky pomáhali spomenúť si, čo všetko som chcela pri danej otázke povedať. Aj pri lepíkoch však používaj rozum - ideálne je použiť pri jednej otázke rovnakú farbu zvýrazňovača a lepiaceho papierika. Nielen, že budeš presne vedieť, ktorý papierik kam patrí, zároveň ti to pomôže odlíšiť otázku od otázky v prípade, že potrebuješ viacero papierikov. Môžeš použiť rôzne formáty papierikov - veľké, malé, štvorcové, obdĺžniky - je to len a len na tebe čo ti viac vyhovuje.. Plus sa dajú lepiace papieriky použiť aj v prípade, že si pri vypracovávaní  otázok na niečo zabudla. 

4. Drž sa jedného štýlu
Ak v každej otázke použiješ rôzny formát delenia (úrovní), po čase ti z toho vznikne guľáš a ty nebudeš vedieť čo k čomu patrí a čo je čomu nadradené. Zvoľ si preto jeden štýl a drž sa ho. Príklad delenia: 

I. Modrá
a) svetlomodrá
- blankytná
- azúrová

b) tmavomodrá
- námornícka modrá
- kráľovská modrá

II. Zelená
a) svetlozelená
- mentolová

b) tmavozelená
- olivová

5. Nájdi svoj čas a spôsob
Darmo si povieš, že sa budeš od rána do večera učiť. Neurobíš to. Niekto sa skrátka nedokáže sústrediť na učenie tesne po tom, ako sa prebudí. A práve ja som ten prípad. Jednoducho sa mi lepšie učilo v noci, kedy bol pokoj, nerušili ma okolité zvuky a obvyklý internátny hluk tiež utíchol. Často som si práve počas skúškového obdobia prehodila deň s nocou, takže som bola v noci hore a učila sa a cez deň spala. Náš mozog totiž nepracuje počas celého dňa na rovnakej úrovni a našou úlohou je zistiť, kedy sme schopní sa toho čo najviac naučiť. Ráno, na obed alebo večer? Takisto je dôležitý spôsob učenia - niekomu vyhovuje tiché čítanie, iný sa pri ňom potrebuje počuť. Niekomu sa lepšie učí za stolom a niekto sa zasa lepšie cíti poležiačky v posteli. Skrátka si musíme nájsť to svoje pravé orechové. Nikto to za teba nezistí, musíš na to prísť sama. A hlavne nezabudni na prestávky! Tie sú v učení veľmi dôležité. Predsa zaryto čumieť do kníh celých 24 hodín nedokáže nikto. Každý z nás potrebuje aspoň na pár minút vypnúť. Urob to aj ty! Zapni si jeden diel obľúbeného seriálu, pusti si pesničku, ktorá do teba vdýchne dávku optimizmu a namotivuje ťa, skrátka rob čokoľvek, len sa neuč v jednom kuse!


6. Pomaly ďalej zájdeš
Ak náš mozog nie je trénovaný, zbytočne od neho budeme čakať majstrovské výkony. Naučiť sa za deň 200 otázok, to chce riadny kus odvahy. Rozlož si preto učenie na viacero etáp. Máš štyri dni do skúšky? Výborne, potom ti stačí naučiť sa 50 otázok za deň a to sa už zvládnuť dá. Vždy som si v hlave urobila akýsi časový harmonogram učenia. Najskôr som spočítala otázky a potom ich vydelila počtom dní, ktoré mi na učenie ostávali. Niekedy ak bolo tých dní málo, zvykla som si to rozrátať aj na hodiny, teda napr. že sa musím naučiť 5 otázok za hodinu a na každú mám tým pádom 10 minút. Vravíš si, že to je predsa len 50 minút? Áno je, zvyšných desať minút z hodiny som totiž venovala opakovaniu. Je jednoduchšie opakovať si kratšie úseky a postupne pridávať, než to zrazu všetko zvládnuť naraz. Pri postupnom opakovaní si upevníš vedomosti z každej otázky a to je pre teba v konečnom dôsledku časová výhoda.

7. Pod tlakom alebo v pohode?
Som typ človeka, ktorý dosahuje lepšie výsledky, keď je pod tlakom. To znamená, že sa na poslednú chvíľu dokážem najviac naučiť. Prečo? Pretože proste musím. V prvom ročníku na výške som sa na skúšky učila týždeň. Výsledok? V indexe som mala samé éčka. V druháku som postupne prišla na to, že keď sa učím na poslednú chvíľu, viem si toho zapamätať viac. Odvtedy som sa učila zo zásady v hodine dvanástej. V treťom ročníku nado mnou spolubývajúca len krútila hlavou. Boli sme z jedného odboru, takže aj skúšky sme mali rovnaké. Ona sa na každú skúšku učila aspoň týždeň-dva. Ja som sa na skúšku, ktorú som mala o ôsmej ráno, začala učiť o polnoci večer predtým. O tretej som si zvyčajne už išla pospať, takže moje učenie trvalo zhruba tri hodinky. A efekt? Výsledky sme mali buďto rovnaké alebo veľmi podobné. A nezáleží či išlo o čiastkovú písomku alebo o skúšku. Takto som to robila posledné tri roky štúdia na univerzite a už sa ani nepamätám, kedy som naposledy dostala zo skúšky éčko. Moje známky boli zrazu o dva až tri stupne lepšie a dokonca som týmto spôsobom učenia nazbierala aj niekoľko áčok. PS: Zatiaľ čo moji spolužiaci sedeli nad bakalárskou prácou pol roka, ja som ju napísala za dva dni a štátnice? Na tie som sa tiež učila až vo vlaku cestou do Nitry ;-)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem, že ste článok dočítali až do konca. Nebojte sa zapojiť do diskusie - na mojom blogu vládne sloboda prejavu :-)