5. mája 2018

O všetkých tých drobnostiach, ktoré ti k životu vlastne vôbec netreba


Ahoj!
Určite ste už aj vy zažili takú tú chvíľu precitnutia, keď ste si uvedomili, že celý život len škrečkujete veci, ktoré použijete raz, možno dvakrát za život a na ktoré po chvíli aj tak zabudnete. A práve týmto pocitom som sa tento víkend ocitla tvárou v tvár aj ja. Sedela som na zemi uprostred mojej izby a v nemom úžase hľadela na skrine plné vecí, na ktoré som už pekných pár rokov ani nesiahla. No hej, patrím proste k tým, ktorí škrečkujú bez rozmyslu každú blbosť a odkedy som spoznala Aliexpress, je to so mnou ešte horšie. A tak som si dnes povedala: A DOSŤ!!!



Otvorila som jednu skrinku za druhou, z každej vybrala všetky veci a pustila sa do nekonečného triedenia. Aby som v upratovaní mala aspoň ako-taký systém, rozhodla som sa veci triediť na tri kopy: 
1. NA VYHODENIE, 
2. NA DAROVANIE, 
3. OSTÁVA DOMA. 

Jasné, nič prevratné som nevymyslela, zato to ale skvelo funguje! Človek by sa fakt divil, čo bol za tie roky schopný nahromadiť a koľkokrát to v skutočnosti (ne)použil.

Na hromádke vecí, ktoré poputovali do koša, skončili hlavne moje ústrižky z najrôznejších časopisov, ktorými som si chcela tak nejako obohatiť život - to viete, taká tá inšpirácia, ktorá sa nikdy nestane realitou, lebo ste príliš lenivé realizovať ju. No a potom to boli hlavne staré prívesky, náušnice a iná bižutka, ktorá už má najlepšie roky za sebou. Nechýbali ani klasické lapače prachu, ktoré sú asi úplne zbytočné a ktoré mi len zaberajú miesto na poličkách. V neposlednom rade to bolo obnosené spodné prádlo, pre ktoré z pochopiteľných dôvodov nebudem hľadať nový domov (jedine ak u nejakého úchyla z Pokecu).

Do kategórie Na darovanie šlo hlavne oblečenie, z ktorého som síce už vyrástla, ale ktoré je stále nositeľné a určite urobí radosť sociálne slabším ľuďom v mojom okolí. No a samozrejme aj nejaké zachovalé hračky, zväčša plyšáky, ktoré si spravia výlet do práčky a potom ich mile rada prenechám svojej malej neterke.

Aby som ale neskončila ako úplná socka, niečo som si predsalen nechala. Ak nerátam oblečenie a kozmetiku, ktoré k životu (zatiaľ) rozhodne potrebujem, na milosť som vzala hlavne veci, ktoré mi pripomínajú mojich priateľov a najkrajšie chvíle v mojom živote - sem-tam nejaká fotka, nejaký ten prívesok na kľúče, ktorý mi doniesla kamarátka z Paríža, skriptá z mojich univerzitných čias a pár ďalších drobností, ktoré sa v živote ešte môžu hodiť.

Hoci som si toho nechala pomerne dosť, určite budem v takýchto čistkách pravidelne pokračovať, aby som sa aj ja mohla jedného dňa zaradiť k minimalistom, ktorí si vystačia s pár vecami. Už teraz však môžem s hrdosťou v srdci vyhlásiť, že niet nad to očistiť svoj priestor od zbytočností. Človek sa po týchto čistkách tak nejak cíti lepšie a zrazu zistí, že vlastne nemá žiaden zmysel škrečkovať si každú blbosť, ktorá sa nám na pár sekúnd zapáči, čo je rozhodne skvelým krokom k tomu, aby sme nezaťažovali našu prírodu vysokou spotrebou zbytočností, ktoré nás šťastnými aj tak urobia len na chvíľu. A možno keď prestaneme hromadiť haldy vecí, možno práve vtedy zistíme, že čo nás skutočne naplní, bude práve to, keď budeme menej brať a viac dávať :)


6 komentárov:

  1. Človek si skutočne nevie predstaviť koľko toho má doma a zbytočne. Ja som si už roky rokúce nekúpila nič sebe ani môjmu synovi (s výnimkou kníh samozrejme ale to je iná kapitola) ale i tak máme preplnené skrine hlupostami a oblečením ktoré už v živote na seba neoblečiem. Asi sa to u nás kotí, alebo čo...
    Pred Vianocami som vytriedila tri vrecia a odtrepala na charitu pre niekoho, kto to bude potrebovať viac ako naše skrine. Neviem a nedokážem pochopiť, prečo niektorí majú utkvelu predstavu, že hmotné veci, oblečenie, hračky či iné serepeticky ( s výnimkou kníh, samozrejme) dokážu uspokojiť dušu človeka. Valame sa doma v autíčkach, vláčikoch a neviem čo všetkom ale môj syn radšej príde s knihou, nožnicami, loptou či kartami. Bohužiaľ, hoc som zakázala kupovať všetky tie veci pretože to máme zdedene, i tak máme doma za tri detské kútiky. Nevadí, časom určite potešíme nejaké deti.
    Ako vravíš, teda píšeš, príroda nepotrebuje ďalších mamonarov a radšej budem nosiť niekoľko rokov jedno a to isté, kvalitné oblečenie, ako každý rok plniť koše handrami. Pretože radosť zo života a skutočné šťastie, pramenia kdesi inde ako na povrchu. To sa jednoducho nedá kúpiť na Aliexpresse.
    Krásny článok a teší ma že i mladí ľudia začínajú byť uvedomelí.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To si krásne a hlavne výstižne napísala :)
      Tiež si pamätám tie časy, kedy sme ako deti podedili jeden po druhom a žijeme. Dnes rodičia kupujú malým deťom predražené značkové topánočky a načo je to akože dobré? Veď decku rastie noha jedna radosť, nepotrebuje mať každých pár týždňov nové boty za 100€, len aby bol krpec štýlový na instagrame. Ja viem, že doba sa mení, ľudstvo sa vyvíja, ale čím ďalej tým viac mám pocit, že kedysi nám proste bolo lepšie.

      Odstrániť
  2. Mám podobný problém, kupujem si často hlúposti, ktoré ani nepotrebujem a celkovo sa môj život doteraz ani trochu nepodobal minimalizmu :) no chcem to čo najskôr zmeniť :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to nám obom držím palce, aby sa nám podarilo udržať sa na správnej ceste :)

      Odstrániť
  3. Beautiful post, dear! I like your blog.
    Following you! Follow back?
    www.minnieart.blogspot.com

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem, že si článok dočítala až do konca. Neboj sa zapojiť do diskusie - na mojom blogu vládne sloboda prejavu :-)