Z mesta na dedinu

Som rada, že sa vám po týždni môžem opäť venovať. Uplynulé dni som trávila s priateľom a kamarátmi v jednej veľmi milej dedinke bez mobilného signálu, bez internetu a bez telky. Prosto len my a príroda. A viete čo? Bolo to skvelé. Prvý deň sme sa stihli zabaviť pri vodnej fajke a fľaši hrušky, ale potom sme tento druh zábavy vymenili za ozajstnú dedinu. Chlapci si podvečer išli zahrať futbal a my s Táňou sme len tak klábosili o všetkom možnom. Peťko mi ukázal jeho zvieratá a záhradku, ktorú nadovšetko miluje. Predstavte si ma ako behám medzi morkami a sliepkami, ako zberám uhorky a hnojím papriky, ako spolu kúpeme psa a ako kŕmim prasiatka melónom.

Po všetkej tej robote som sa oddávala leňošeniu na lavičke s mačkou na kolenách. Bolo to veľmi milé a ja som si domov odniesla skvelé zážitky. Ten pocit dobre odvedenej roboty bol na nezaplatenie. Je skvelé chovať vlastné hospodárske zvieratá a pestovať si vlastné ovocie a zeleninu. Chuť je úplne iná ako pri tovare z hypermarketu. Odmala som vyrastala v meste a aj moja babička je z mesta, takže tento dedinský spôsob života mi bol pomerne cudzí. Posledné roky však snívam o tom, že budem žiť v malom domčeku niekde v tichej oblasti pár kilometrov od mesta a budem chovať vlastné zvieratá - kravičku na mlieko a výrobky z neho, sliepky na domáce vajíčka, veľké i malé prasiatka, kone a možno ovečku s kozou. Je to skvelé nebyť závislá na tom, čo sa dovezie do Tesca a aký humus do tých potravín dajú. Dúfam, že raz budeme mať s Peťkom našu malú útulnú farmičku.