Sú to už dva týždne čo som sa nasťahovala na tento nový internát a musím poklopať, so spolubývajúcou sme si sadli. Jupí! Horšie je to už s tetuškami na vrátnici, ktoré neústupne trvajú na tom, aby sme im pri každom vstupe na internát ukazovali ubytovací preukaz..
Predstavte si ma ako sa rútim s močovým mechúrom veľkým ako slon, cez plece mám prehodenú kabelku, v jednej ruke držím obedár naplnený rezancami z čínskej reštaurácie a z tej druhej mi pomaly ale isto vypadáva šanón, do ktorého si píšem poznámky. Do tohto všetkého mám z kabelky, ktorá sa mi už pomaly zosúva z pleca na zem, vyhrabať spopod fľaše s vodou a jablka peňaženku a v nej mám hľadať zelenú kartičku ozdobenú mojou fotkou, ktorá jediná ma oprávňuje vstúpiť do priestorov internátu. Že cirkus? No a to ste to ešte nevideli naživo! ;-)
Predstavte si ma ako sa rútim s močovým mechúrom veľkým ako slon, cez plece mám prehodenú kabelku, v jednej ruke držím obedár naplnený rezancami z čínskej reštaurácie a z tej druhej mi pomaly ale isto vypadáva šanón, do ktorého si píšem poznámky. Do tohto všetkého mám z kabelky, ktorá sa mi už pomaly zosúva z pleca na zem, vyhrabať spopod fľaše s vodou a jablka peňaženku a v nej mám hľadať zelenú kartičku ozdobenú mojou fotkou, ktorá jediná ma oprávňuje vstúpiť do priestorov internátu. Že cirkus? No a to ste to ešte nevideli naživo! ;-)
 |
| zdroj obrázku |
Pondelok som si teda odkrútila na Chove exotických párno a nepárnokopytníkov. Dostala som super tému na seminárku - Domestikácia koní.Opäť jupí! Menej jupí je už ale tá latinčina, ktorú budem musieť znova ovládať a vyzerá to aj na bifľovanie sa zubných vzorcov. Ironické jupí! Stačilo mi prechádzať si latinčinou a zubnými vzorcami v prvom ročníku na zoologii.. Čo už, nejak bolo, nejak bude. Ako druhý voliteľný predmet som si zvolila Základy výcviku psov s pánom poľovníkom. Zatiaľ sme preberali len históriu výcviku psov, ale bolo to veľmi zaujímavé a som rada, že sa mi na tento exkluzívny predmet podarilo zapísať. Možno viete, možno nie, ale psov chovám odmala.. V podstate už keď som sa narodila, mali sme doma psy a aj keď nám nejaký umrel, veľmi rýchlo sme mali nového. Sme taká psíčkarská rodina a aj v budúcnosti by som sa chcela venovať chovu psov, už hádam aj na profi úrovni.
V utorok už začína platiť názov tohto článku - Na začiatku školy, čumíme jak voly. Ešte len otvorím oči a už sa ocitám na pomerne ťažkom predmete a tým je Šľachtenie hospodárskych zvierat. Rodokmene, odhadovanie plemenných hodnôt a zostavovanie pripárovacích plánov. Proste nádhera.. V podstate sa dá povedať, že je to genetika spojená so zootechnikou. Oba predmety mám úspešne za sebou, tak dúfam, že ani Šľachtenie mi nebude robiť problémy. Na ekonomike poľnohospodárstva sme brali asi najnudnejšiu vec aká môže byť a to opäť raz históriu.. Históriu poľnohospodárstva v starom dobrom Československu. Aspoň že pani inžinierka vyzerá byť fajn pohodová ženská. Po hodinovej obednej prestávke, kedy som do seba stihla dostať jeden rožok so syrom, ma na katedre veterinárskych disciplín čakal v pitevni na tácke vypitvaný penis jeleňa spolu s celým zvyškom jeho reprodukčnej sústavy. Vedľa neho nevábne ležal penis diviaka a spolu so susediacou rozmnožovacou sústavou bývalej slečny jelenice smrdeli na celú učebňu. Po obede je to vskutku to pravé orechové, na čo by sa chcel každý z nás pozerať. Po troch hodinách pitvania opúšťam cvičenie zo Špeciálnej reprodukcie a idem sa na internát nudiť.
 |
| zdroj obrázku |
V stredu ráno - teda dnes - sa budím na hluk, za ktorým sa neskrýva nič iné, len (ne)milá návšteva pána údržbára. Prišiel kočenám odvedľa opraviť dvere - vŕtačka, búchanie a krik, to je presne to, čo túžim pri vstavaní počuť. Čo už, bola som hore, rýchlo som zbalila notebook a utekala na Špeciálnu zoohygienu. Ďalšie trojhodinové cvičenie, trošku zákony, trošku normy pre chov zvierat, trošku sedliackého rozumu. Tomu všetkému ale predchádzal vstupný test, na ktorom si asi väčšina z nás ani neškrtla. Uvidíme čo to bude pri výstupnom teste. Po troch hodinách sa opäť presúvam na internát a oddávam sa prvému jedlu dňa, ktorým bol obed. Hostina sa však nekonala, na izbe mám len červenú papriku a jablko. Ako obed teda volím zelené jabĺčko. Poobede čakám pred AT-03, kde som mala mať Biometriku. Celá v obavách si sadám za počítač a očakávam to najhoršie. Nakoniec som sa so špeciálnym a neznámym softvérom skamarátila už pri prvom pokuse, takže dúfam, že naše vzťahy ostanú aj naďalej korektné. Z cvičenia odchádzam spokojná, že počítač pod mojim vedením nevybuchol a teším sa na druhé jedlo dňa. Utekám na internát, kde zo seba zhodím všetky prebytočné veci a hrniem sa opäť k východu z internátu. Kráčam, kráčam k hypernove, rýchlo nakúpim to najdôležitejšie a cestou späť sa zastavujem pre jedlo v čínskom bistre. Opekané rezance bez mäsa, so sebou zabaliť, platím 1,39€ a bežím naspäť na internát. S čínskymi paličkami šaškujem ako medveď na bicykli v dákom cirkuse, no po pár minútach som celkom zasýtená. Trošku oddychujem, trošku leňoším a o piatej sa vyberám na telesnú výchovu. Po body worku odchádzam mierne sklamaná, keďže máme novú učiteľku a tá to dosť odflákla. Som zvyknutá na trošku akčnejšie cvičenie, takže si to budem musieť vynahradiť domácim cvičením. Dnes už však nie. Dnes už idem spať a budem sa tešiť na zajtrajšie prednášky. Našťastie budú len tri a potom hurá na autobus za mojim drahým.
Ako vnímate začiatok školy vy? Máte nejaké predmety, ktorých sa obávate? A ktoré sú naopak vaše obľúbené?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem, že si článok dočítala až do konca. Neboj sa zapojiť do diskusie - na mojom blogu vládne sloboda prejavu :-)