Na Pohode pohoda!

Kone - kto by ich nemal rád, že?!

Toto leto pre mňa bude opäť výnimočné a to práve vďaka mojej škole. Nie nebojte, nie som bifľoška a netrávim leto nad skriptami. Skúšky už mám viac než mesiac dokončené a práve toto leto ma čaká povinná prax v rámci inžinierskeho štúdia. Jeden týždeň na školskej farme a dva týždne v podniku podľa vlastného výberu.

Keďže už odmala som v kontakte s koňmi a kone sú moja vášeň a rozhodne by nemali chýbať ani v mojej budúcnosti, rozhodla som sa za cieľovú stanicu mojej študentskej praxe zvoliť ranč neďaleko môjho bydliska. Ranč nesie krásny a pohodový názov - POHODA. Funguje už niekoľko rokov a je to krásne miesto na oddych. V júni sme sa s maminou zúčastnili Prvej prešovskej Steeplechase, ktorá sa konala práve na tomto ranči. Zážitok to bol neskutočný, opäť cítiť silu koní, vnímať ich rýchlosť a pritom ticho obdivovať ich neopísateľnú eleganciu. Každý, kto má alebo aspoň chvíľu mal možnosť pracovať s koňmi zaiste vie, o čom hovorím.

Dva týždne po Steeplechase som sa na ranč vrátila kvôli stretnutiu s majiteľom. Potešil ma skvelou správou, že svoju prax budem môcť absolvovať u neho na ranči a ja sa nesmierne teším. Možno si poviete - beauty blogerka a špinavá práca pri koňoch? Nuž, ešte toho o mne veľa neviete. Prácu so zvieratami milujem a je jedno či sa bavíme o psoch, koňoch alebo opiciach. Pravdou je, že spoločnosť zvierat mi je častokrát omnoho milšia než trávenie času na alkoholových zábavách. Ešte kým som chodila na strednú školu, trávila som každé popoludnie prácou dobrovoľníčky v mestskom útulku. Každodenné vychádzky s útulkáčmi do prírody mi dali úžasný pocit slobody. Ten moment, kedy vypnete hlavu a jediná vaša starosť je, či dnes pôjdete so psíkom do výbehu, alebo sa prejdete okolo rieky. Neskôr, keď som získala dôveru vedúceho útulku, dovolil mi pomáhať so psami aj v budove. Starala som sa o všetkých chlpáčov takmer každý deň, kŕmila som ich, umývala koterce, hrala sa s nimi, vybavovala adopcie a robila registráciu nových venčiarov. Neskôr pribudli aj mačičky a tak som si vytvorila vzťah aj k týmto milým stvoreniam. Zlom nastal v čase, kedy som nastúpila na univerzitu a presťahovala som sa 400 km od domova. Domov som sa vracala na jeden víkend v mesiaci a k útulku sa mi už nepodarilo dostať. 

Na druhú stranu študujem odbor zaoberajúci sa chovom zvierat a teda môj kontakt so živočíšnou ríšou je na dennom poriadku. V škole je strašná zábava, hlavne keď niektorý zo spolužiakov donesie do školy svojho psa, potkana alebo hoci aj malé kuriatko. Na letnú prax na ranči sa náramne teším, pretože to bude niečo iné než sme mali doposiaľ. O pár mesiacov z nás budú inžinieri a ide už ozaj do tuhého. Aj naša prax bude podstatne odbornejšia než doteraz. Dva týždne počas letných prázdnin strávim obklopená koňmi a prvý septembrový týždeň odchádzam s mojou skvelou kamarátkou Veronikou na školskú farmu. Bude to skvelá skúsenosť pracovať po boku úžasných ľudí na ranči. Teším sa o to viac, že spolu s majiteľom ranču zdieľame vášeň pre westernové jazdenie, ktorému som sa kedysi dávno venovala aj ja. Verím, že to s mojou praxou dopadne dobre a odnesiem si z nej mnoho nových poznatkov, pretože ako sa vraví - lepšie je raz vidieť, ako dvakrát čítať či počuť a ja s tým do bodky súhlasím. To, čo vás naučí život a skutočná práca so zvieratami, vám nedá žiadna kniha, dokonca ani vysokoškolské skriptá.