Plávam proti prúdu

Pri pondelkovom článku Mims Lady som sa bez zábran ponorila do vlastných myšlienok a ako to už býva v takých momentoch zvykom, doľahla na mňa akási ťažoba a nastal ten moment, kedy potrebujete niektoré veci jednoducho dostať zo seba. Všetko je teraz akési čudné nielen čo sa týka súkromného života, ale predovšetkým čo sa týka blogu. Keď si len pomyslím, že ešte pred mesiacom keď som sa pripravovala na poslednú skúšku, mi hlavou bežalo nekonečné množstvo nápadov čo s blogom urobím v lete, ako ho vezmem do parády a ako ho vyčančám, ako svedomito budem pripravovať všetky články a ako si dám predsavzatie robiť lepšie, krajšie a zaujímavejšie fotografie! Ako konečne napíšem recenzie na produkty, ktoré testujem už niekoľko týždňov a ktoré ma sprevádzajú každodenným životom.. Ach, všetky tie plány na leto sa akosi vytratili už pár dní po začatí prázdnin. Človek si najskôr potrebuje poriadne oddýchnuť od školy, od internátu, od ľudí, od skúšok, od večného cestovania z Nitry na východ a opačne... A zrazu je človek tak unudený až mu to berie poslednú psychickú energiu čokoľvek urobiť.. Je to blúdny kruh, do ktorého z času na čas zablúdim.

V stredu som navyše začala chodiť na prax, o ktorej som vám písala v minulom článku. Praxujem na ranči Pohoda, ktorý je len pár kilometrov od môjho bydliska. So vstávaním problém nemám, hoci za normálnych okolností by ma o piatej ráno nedonútil vstať ani masový vrah.. Horšie to však je, keď sa po celodennej práci vrátim konečne domov. Už druhý deň som vyzerala presne ako tí dvaja z novej reklamy na matrace Ikea. Doslova! Zvalila som sa na gauč a niekoľko hodín som sa nepohla. Jediné šťastie, že človek dýcha akosi automaticky. Ak by som sa mala sústrediť ešte na to, tak už nie som medzi živými. V piatok som na prax odchádzala s tým, že budem odpočítavať každú minútu kým budem môcť ísť opäť domov. Vidina voľného víkendu bola tak silnou motiváciou. Ale musím sa priznať, že som si dávala s prácou načas. Vykúpením pre mňa bolo, keď prišiel ujo veterinár a ja som mohla na chvíľu len tak sedieť na lavičke a nič nerobiť. Pred odchodom sme ešte poriadne osprchovali jednu bielu kobylu a víkend sa mohol začať. 

Ani si neviete predstaviť, ako dobre mi padlo to ticho ráno o piatej, keď mi nezvonil budík. Síce som v posteli bola už o pol desiatej (zvyčajne idem spať o 3-4 ráno!), ale aj tak som si pospala pekných 12 hodín. Dnes ráno som sa dokonca zmohla aj na normálne raňajky, po troch dňoch som konečne videla na tanieri niečo iné ako ovocie a možno práve to mi dodalo energiu sadnúť si za počítač a pustiť sa do blogovania. Som toho názoru, že mnoho blogerov si vytvorí akúsi dennú rutinu čo sa týka blogu. Tak napríklad ja ráno zapnem počítač, kým sa naštartuje idem sa umyť a urobiť si raňajky. Tie obvykle zhltnem pri jednej časti The big bang theory (všetky časti som videla už najmenej 20-krát) a potom si čítam e-maily. Najprv súkromný mail, ktorý používam prevažne na komunikáciu s rodinou, a potom aj blogový e-mail, na ktorý si nechávam posielať správy o nových videách mojich obľúbených youtuberov, kopu newslettrov rôznych e-shopov a samozrejme ho používam pre komunikáciu s vami, prípadne s firmami. Po prečítaní e-mailov sa dostávam k otvoreniu služby Blogger a súčasne v druhom okne zapínam môj blog. Skontrolujem či pribudli nejaké nové komentáre a ak áno, čítam a odpisujem vám ešte niekoľko minút. Pri dnešnom prechádzaní blogu som zistila, že to pekné premenlivé záhlavie, s ktorým som sa pred mesiacom niekoľko hodín natrápila, je zrazu fuč! Proste prestalo fungovať. Pri jeho tvorbe som použila jednu zahraničnú stránku, ktorá takéto animácie robí, no nikde som si nevšimla, žeby šlo len o dočasnú verziu prezentácie na dobu 30 dní! Keby som to vedela, tak mi môžte veriť, že toľko hodín by som nad každým detailom nepresedela ani omylom!!!! Asi si dokážete predstaviť aká naštvaná som bola, keď som dnes zistila, že musím opäť upravovať dizajn a vymýšľať niečo nové. Vlastne práve kvôli tomu som musela odložiť článok, ktorý som dnes mala v pláne písať a o ktorom som sa ešte ráno s Donny bavila na facebooku. 

Ale ok, ja už som tak nejako zvyknutá, že v mojom živote je veľmi ťažké niečo naplánovať, lebo všetko okolo mňa sa mení doslova v priebehu sekundy. V poriadku, pustila som sa teda do výroby nového designu. Stále je pre mňa veľkým problémom navrhnúť a zhotoviť design pre Blogspot, pretože som bola dlhé roky zvyknutá na v podstate neobmedzené možnosti na doméne Blog.cz. V tomto vidím obrovitánsku nevýhodu Blogspotu, skrátka je blogger veľmi limitovaný a obmedzovaný z pohľadu tvorby designu a to je pre mňa strašne frustrujúce. Jasné, nebavím sa teraz o počítačových mágoch a ľuďoch, ktorí majú schopnosť ovládať HTML stránok v malíčku. Myslím ľudí laikov, presne ako som ja.. Obyčajný človek, ktorý nikdy neštudoval webový dizajn, jeho tvorbu a už vôbec nie celé to nastavovanie. A pravdupovediac vlastne ani nemám čas a ani chuť niekoľko hodín tráviť skúmaním toho, čo spraví každé jedno kliknutie v Blogspote. Nuž, ale keď už ma k tomu život dokopal, prišiel opäť čas na zmenu. Keďže je leto, rozhodla som sa zvoliť výrazné veselé farby, ktoré blog poriadne oživia. Nejako to ku mne skrátka patrí. Siahla som po klasickej dievčenskej farbe - ružovej, ktorá sa mi páči hlavne v kombinácii s fialovou. Myslím, že blog nabral na veselosti a k letu to jednoducho prirodzene pasuje. Navyše ako som sa vyjadrila aj v diskusii u Mims Lady, jednoduché čierno-biele blogy ma v poslednom čase naozaj ale naozaj nudia.. Mám pocit, že na blogspote sú všetky blogy doslova na jedno kopyto.. Proste ako keby ste vzali čierno-bielu minimalistickú elegantnú šablónu a rad radom ju nastavili na každý druhý blog. Jediné čo sa mení je samozrejme ten veľký čierny názov blogu uprostred... Nechcem nikoho uraziť, každý predsa máme iný vkus a iné názory, ale ja osobne si myslím, že celé je to jedna veľká NUDA!!! Ja chápem, že je to proste trend a všetci chcú mať pekný design, ale na druhú stranu má blog odrážať vás, vašu osobnosť, vašu povahu..  To sú ozaj všetky blogerky vo svojich 20-tich rokoch tak striktne elegantné, bez štipky hravosti a fantázie? A nie je tento svet už tak dosť depresívny aj bez našich/vašich čiernobielych dizajnov bez života? Ja neviem, ale na mňa pôsobí tá čierno-biela elegancia strašne chladno, neosobne, tvrdo.. 

Vlastne som si všimla, že sa tým blogom úplne vyhýbam a hľadám blogerky s podobným zmýšľaním ako je to moje.. Je to asi prirodzené, veď človek predsa nebude pozerať na niečo, čo sa mu nepáči a radšej sa obklopí vecami, ktoré sú mu blízke. Som rada, že ešte stále viem nájsť niekoľko dievčat, ktoré chápu a berú doslovne myšlienku, že blog má byť zábava a radosť..  Že keď človek príde po ťažkom dni domov a potrebuje vidieť aspoň niečo pozitívne, môže si urobiť kávu, sadnúť k počítaču a prečítať si zopár článkov na nejakom veselom blogu. Na mňa osobne farby vplývajú veľmi pozitívne. Nie som typická blogerka - nemám bielu izbu ani biely nábytok, dokonca ani biely notebook, nemám všade dokonalý nemocničný poriadok a poličky mám plné nepotrebných vecí, ku ktorým som si za tie roky vytvorila citový vzťah. Polovicu stolu mám zahltenú bordelom, ktorý nemám kam upratať a moja posteľ je plná psích chlpov, lebo neviem sama spať a tak mi spoločnosť robia moje dve štvornohé kamošky. Nechápte ma zle, minimalizmus, vzdušný priestor a elegancia ako také sa mi páčia a obdivujem ich, ale nedokázala by som v tom žiť ani v reálnom živote, ani na blogu. Skôr či neskôr by ma začali deptať a o to už viac nestojím... Chcem byť jednoducho veselá vždy keď sa to dá a ak to mám dosiahnuť takou prkotinou, ako je farebný blog, tak to urobím.. Majte ma kľudne za blázna, iná už nebudem... Prajem vám veselý deň. :-)