Nohy a kopytá

Dobrý večer, dámy!

O tom, že ma toto leto čaká inžinierska prax v trvaní niekoľkých týždňov, ste si už mohli prečítať v jednom z minulých článkov. Takisto viete, že časť tejto praxe strávim na ranči pri koňoch a časť absolvujem s kamarátkou na školskej farme v Oponiciach. Dnes vám prinášam zážitky a pár fotiek z prvých troch dní na ranči. Už v prvý deň som na ranči ostala až takmer do siedmej večera. Práce okolo koní je ozaj veľa. Ak nerátam každodenné čistenie koní, vyhnojovanie boxov, kŕmenie, presun koní do a z výbehov, čistenie stajne a samozrejme jazdenie, stále je na ranči čo robiť.

zdroj

Práve v štartovací deň mojej praxe pán majiteľ s traktorom bránil vonkajšiu jazdiareň a bolo treba pozbierať všetky kamene, aby si kone pri jazdení neublížili a aby sa predišlo zraneniu jazdcov pri páde. Samozrejme táto niekoľkohodinová práca vyšla na mňa, takže už v prvý deň som si prestala cítiť chrbát a nohy. Niekoľko hodín strávených v predklone na slnku, nekonečné vynášanie fúriku plného kameňov a k tomu nedostatok jedla na mne zanechal značné stopy. Po vyzbieraní kameňov z vonkajšej jazdiarne som šla umývať koňom žľaby a napájačky a popri tom som vyčistila boxy. Všetkým ma previedla veľmi milá pani manželka pána majiteľa. Ale ani ona nezaháľala a celý deň trénovala deti i dospelých v jazdení. Bola som prekvapená koľko ľudí navštevuje ich jazdeckú školu a chvíľami som v tých horúčavách aj ľutovala kone,  ktoré museli jazdiť aj keď vonku to bolo na umretie. Zvyšok dňa som ešte pomohla s bežnými úkonmi na ranči, vyčistila som Dajmonda, vyhnojila koňom, ktoré boli v stajni a pred siedmou hodinou večer som sa konečne dostala domov. Hlava mi išla vybuchnúť, mala som teplotu (pravdepodobne úpal) a lieky nezaberali ani vo väčších dávkach. Celé telo ma bolelo, nevládala som sa ani pohnúť.

Jeden z dvoch výbehov

Vonkajšia jazdiareň

Našťastie na druhé ráno som nemala problém vstať a od piatej rána som už bola opäť na nohách. O ôsmej som prišla na ranč a môj deň sa začal čistením vnútornej jazdeckej haly. Opäť popoluškovská práca a síce zbieranie papierikov v hale. Zase som sa asi dve hodinky v jednom kuse zohýnala a môj chrbát dostal poriadne zabrať. Deň pokračoval štandardne čistením, zametaním stajne, vyhnojovaním boxov atď.. Hoci som domov prišla o čosi skôr ako v stredu, stále som bola zrelá na umretie. Jedinou nádejou bol nočný spánok a vedomie, že do rána tá bolesť prejde. Na piatok som sa tešila hlavne preto, že po ňom nasledoval voľný víkend. Na ranč som prišla síce o pol hodiny neskôr ako zvyčajne, no zato som opäť ostala až do večera. Posledný pracovný deň ma čakalo čistenie asi 6 sediel, zranenému Quidovi prišiel pán veterinár urobiť röntgen, čo bolo pre mňa veľmi zaujímavé. Zatiaľ som nemala možnosť byť pri vyšetrení koňa a vlastne som röntgen nezažila ani sama na sebe. Bol to veľmi poučný moment, videla som prenosný prístroj na röntgenovanie, takisto sme si hneď  s veterinárom prezreli snímky a našťastie to s Quidom nevyzerá až tak zle, ako sme sa obávali. Dúfam, že cez víkend nenastali žiadne komplikácie a keď v pondelok prídem na ranč, bude všetko po starom. Najviac som sa zamilovala do Taurosa a krásnej Celeste. Tauros je nádherný vysokánsky westernový kôň, veľmi milý, kľudný a poslušný. Celeste je zasa pokojná, miestami až flegmatická kobyla hnedáka. Chudinka vždy v boxe smutne stojí, aby počas najväčších horúčav netrpela vonku, hoci omnoho radšej by sa šantila s kamarátmi vo výbehu. Páči sa mi, že kone idú do výbehov každé ráno a sú tam celý deň. Samozrejme nechýba im prístrešok a prístup k vode. Výbehy sú krásne veľké a kone sa nemusia spolu tlačiť na malom priestore. Väčšina koní je súkromná a majitelia za nimi prichádzajú zväčša popoludní, kedy ich berú z výbehov naspäť do stajne a po čistení idú s nimi jazdiť buď do haly alebo do vonkajšej jazdiarne. Niektoré kone sa dostanú aj na prechádzku do prírody, čo ich vytrhne zo zabehnutého stereotypu. Ach, ako rada by som si znova sadla na koňa.. Škoda, že popri všetkej tej práci na to akosi neostáva čas.. :-)

Jessica

Tauros

Celeste