Tiež máte niekedy takú chvíľku, kedy v tichosti sledujete osudy vašich rovesníkov a premýšľate, aký úžasný život majú a prečo ho nemôžete mať aj vy? Poviem vám rovno, niekedy im ozaj závidím, ale nie tou hnusnou závisťou, aká je pre nás Slovákov typická. Nie, práve naopak. Závidím v tom dobrom slova zmysle. Obdivujem ľudí, ktorí vo svojom živote niečo dosiahli, obzvlášť pokiaľ to dosiahli vlastnou drinou a nepotrebovali k tomu lovatého tatka... Ale čo ja..?
Väčšina ľudí tak nejak automaticky zatracuje sociálne média a to, koľko času na nich trávime. Zamyslel sa ale niekedy niekto nad tým, aké prínosné sociálne média môžu byť, pokiaľ ide o motiváciu? Odhliadnuc od toho, že vďaka sociálnym médiám môžeme každý deň spoznať stovky ľudí, je tento priestor skvelou formou inšpirácie. Už minule som vám vravela, že sa snažím zbavovať všetkých negatívnych osôb v mojom živote. Je to ale len prvý krok na mojej ceste k úspechu. Nechápte ma zle, nie žeby som nebola vďačná za to, čo mám, ale viem, že mám na viac a práve preto hľadám motiváciu na každom kroku. Či už je to kamarát, ktorý založil kapelu, alebo starý známy, ktorý robí asi milión jobov súčasne alebo ide o niekoho celkom cudzieho z druhého konca zemegule, v každom sa snažím nájsť niečo pozitívne, niečo čo by ma inšpirovalo.
Aj ja sa ako človek mením a vyvíjam a hoci som sa na blogovanie nikdy nepozerala ako na možnosť nejakého zárobku či nedajbože kariéry, čoraz častejšie uvažujem o tom, že by som blog posunula na vyššiu úroveň, proste brať to viac seriózne. Asi by bolo naivné myslieť si, že sa na Slovensku dá uživiť výhradne blogovaním, no premýšľali ste už niekedy o tom, k čomu všetkému vás môže blogovanie priviesť? Tak napríklad - budujete si vlastné meno, získavate kontakty s ľuďmi z rôznych brandží, prezentujete sa svojou vlastnou prácou, makáte sami na seba, zlepšujete sa v oblastiach písania, fotografovania a celkovo vaša kreativita rastie - a to je len zlomok toho, čo všetko vďaka blogu získate, tak prečo to nevyužiť vo svoj prospech?
Je pravdou, že oproti zahraničným blogerkám zaostávame pomerne dosť, no už aj tu sa to začína blížiť k tomu, že blogy sa tešia čoraz väčšej obľube a blogeri sa začínajú objavovať aj v médiách mimo internetu. Jediná vec, ktorá ma mrzí je, že vlogeri sú predsalen tak nejak viac v kurze. Netvrdím, že si nezaslúžia za svoju prácu uznanie, predsalen sedieť hodinu pred kamerou a ďalšiu hodinu-dve stráviť úpravou videa, no proste čas sú peniaze, to vieme všetci. Ale občas mám pocit, že keď sa rieši táto téma, tak zrazu všetci zabúdajú na to, že predsalen aj napísať článok trvá pár hodín (príprava textu, fotenie, úprava fotiek, edit článku, navyše tvorba dizajnu pre blog...). Ale áno, viem, že každý z nás má možnosť zapnúť kameru a točiť videá, no musíte uznať, že nie každý má na to talent a nie každého to baví pred kamerou alebo len jednoducho chce ostať v anonymite. Navyše si myslím, že už tak tu máme zbytočne veľké množstvo youtuberov, pretože ak sa pozrieme na celú podstatu slovenskej, prípadne českej tvorby, ide z veľkej časti len o kopírovanie zahraničných tvorcov a ich práce. Sem-tam niekto príde s niečím fakt originálnym a zaslúži si za to uznanie, no do mesiaca sa toho chytia všetci ostatní a originalita je zase raz v čudu... Osobne nevidím zmysel v tom, opičiť sa po práci niekoho iného. Je jasné, že určitý formát videa sa dá urobiť na milión spôsobov, ale občas mám pocit, že všetko je to na jedno kopyto. Chápete, ako to myslím?
Asi by bolo hlúpe a pokrytecké myslieť si, že ja som bohvieako kreatívna a originálna, veď mám konieckoncov tiež len jeden z milióna beauty blogov. Nehovoriac o tom, že zrovna ja som dieru do sveta neurobila. Ale všetko to o blogeroch a vlogeroch nemyslím ako kritiku súčasnej tvorby, ale ako motiváciu prísť s niečím novým, začať robiť niečo, čo nerobí nikto. Aktuálne teda nemám vôbec predstavu, čo by to tak mohlo byť, ale skrátka mám neuveriteľnú potrebu odlišovať sa. Predsalen vďaka mojej povahe a pohľadu na svet som vždy išla tak nejak mimo davu a preto by som bola nerada, ak by som bola len šedou myškou uprostred stáda.
A pritom je jedno či sa chceme baviť o blogu alebo o živote, skrátka cítim neskutočnú potrebu urobiť niečo inak ako ľudia okolo mňa. Nechcem aby si pri mojom mene niekto hovoril - no jasné, tá je taká nemastná-neslaná. Nie! Chcem niečo v živote dokázať, aj ja chcem byť jedného dňa pre niekoho inšpiráciou. Chcem zomrieť ako človek, ktorého si budú pamätať pre jeho skutky. Chcem byť motivátor a chcem byť vlk, nie poslušná ovečka. Chcete to aj vy?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem, že si článok dočítala až do konca. Neboj sa zapojiť do diskusie - na mojom blogu vládne sloboda prejavu :-)