20. októbra 2019

Ako ma vyslali na lov mamutov a ja som sa nečakane ocitla uprostred Hubertovej jazdy

Krásnu nedeľu, moje milé!


Dnes sa vám idem vyspovedať ako som sa úplne nečakane ocitla na Hubertovej jazde v mojom milom meste Prešov a ako to obrátilo môj deň naruby :-)



Celé sa to začalo vlastne tým, že som dobrovoľne nasilu musela tráviť včerajšie dopoludnie v práci. Iste, ja viem, pracovnú sobotu zažíva určite veľa z vás, ale keď máte v zmluve napísané, že vaša pracovná doba je od pondelka do piatka od deviatej do sedemnástej, tak vás skrátka pracovná sobota vyvedie z miery. Obzvlášť keď sa na ňu vaša kolegyňa vyprdne a nechá vás v štichu, takže prácu, ktorú by ste mali hotovú za 4 hodinky, nakoniec robíte 8 hodín. Nuž, neostávalo nič iné než zaťať zuby a pustiť sa do práce spolu s menej zbabelými kolegovcami. Usilovne sme teda kontrolovali a vyraďovali jednu zložku za druhou a sťahovali z jedného konca pobočky na opačný koniec pobočky ťažké krabice plné lajstrov, ktoré sa z neznámych dôvodov X-rokov neupratovali.

...i nadišla tá chvíľa, kedy začalo nám škvŕkať v žalúdkoch...

Spolubojovníci bankári ma teda vyslali uloviť nejakého mamuta (čítaj zohnať kúsok pizze alebo podobne nezdravého čohosi, čo nám bez zdĺhavého čakania zasýti bruchá). Pátrala som krížom krážom po blízkom okolí, či nenájdem v sobotu o 11 nejakú fajnôstku pod zub, ale márne. Široko ďaleko boli len papiernictvá, lekárne či obchod s ľudovými výrobkami. Ešte aj vytipovaná pizzeria cez víkendy nefunguje a tak mi neostávalo nič iné, než sa prejsť o trochu viac ako by som si predstavovala. Ako som sa tak pomaly blížila k ďalšiemu zdroju rýchloobčerstvenia, zjavili sa zrazu predo mnou desiatky mohutných stvorení. Dvihnem hlavu a čo nevidím - kone!



Ocitla som sa ničnetušiac obklopená asi dvadsiatkou elegantných dlhých krkov a silných nôh uprostred Hubertovej jazdy. Chvíľu sa teda zdržím, hovorím si. Bol by to predsa hriech odísť z tejto nádhery, dodávam vzápätí. Konieckoncov, veď aj druhá pizzerka je zavretá, takže hladošom v práci tak či tak nemám čo priniesť. Ostávam sa teda kochať všetkou tou dokonalosťou.


Mala som ale šťastie v nešťastí, pretože koníky a ich jazdci sa už-už chystali opustiť námestie. Spravila som teda ešte zopár rýchlych záberov, jedno krátke video a hoci s prázdnymi rukami, no aspoň s úsmevom na perách som sa vrátila do práce.


Nakoniec mi bolo šuma-fuk, že sa na nás kolegyňa vykašľala a nechala nás samých zápasiť v archíve s miliardou dokumentov. Veď keby prišla poctivo do práce aj ona, možno by šla zháňať potravu namiesto mňa a ja by som nestrávila aspoň tých pár chvíľ obkolesená stádom koní.


Veď uznajte sami, nie sú tie stvorenia nádherné? Toľko plemien, toľko farieb, toľko výšok, toľko pováh. Keď sa na ne dívam, buší mi srdce a túžim na ne znova vysadnúť a pripojiť sa ku všetkým tým nastrojeným jazdcom v krásnych sakách a bielych rajtkách. Snáď sa mi to v tomto živote ešte pošťastí stráviť aspoň pár krásnych dní na ranči, cítiť vôňu štvornožcov, nazuť si gumáky, prevetrať fúrik, vyčistiť stajňu a nakoniec stlačiť kľučku na sedlovni a vyraziť za ďalším dobrodružstvom...

4 komentáre:

  1. To je super 😂😂😂😂 Presne ako ja ktorú zaujima všetko iné než to čo má. Ale stále yltvtvrdim že život je príliš krátky na to, aby sme si neužívali tie krásne maličkosti života 😊.
    Či už sú to psy, kone, kvapky dažďa, slnečne lúče, vietor vo vlasoch alebo duha.
    A máš pravdu, kone sú nádherné stvorenia tiež stále zastavime a divame sa ak idú náhodou okolo. Aspoň si zažila aspoň trochu príjemnú sobotu.
    P.S. ty si z Prešova??? Vidime sa na trhoch vianocnych. Každý rok tam chodime, môj chlap tam robí 😊

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno, áno, z Prešova. A to mi až teraz hovoríš, že ste tu každý rok? Už sme mohli toľko vínka vareného vypiť.. Ajajaj, musíte tento rok dobehnúť zameškané ;-)

      Odstrániť
    2. Nejak mi nikdy nedoslo odkial si, stále som nejak dumala že odnekadial zvyssia. Nevadí. Tohto roku snáď nejako dobehneme i ked veľa toho nemôžem vzhladom na to že nechcem opit Didu.
      Tak sa tesim sa ozvem kedy mozeme dat hriatô. Apropo ak budes v KE takisto sa ozvi ty. Môžeme sa aj tu stretnut. Akurat nase trhy nie su take dobré ako vaše.

      Odstrániť
    3. Určite niečo spáchame ;-)
      Do KE sa už dlhšie chystám, len sa tam akosi furt nie a nie dostať. To je tak keď človek príde z práce domov o šiestej a je rád, že je rád.. Potom cez víkendy len s vyplazeným jazykom a nepríčetným pohľadom doháňam zanedbaný spánok :-D

      Odstrániť

Ďakujem, že si článok dočítala až do konca. Neboj sa zapojiť do diskusie - na mojom blogu vládne sloboda prejavu :-)